Novinky

« Späť

3. týždeň v Cezročnom období

3. týždeň v Cezročnom období

Liturgický kalendár týždňa: nedeľa, 21. januára - Tretia nedeľa v cezročnom období (z); pondelok, 22. januára - sv. Vincenta, diakona a mučeníka, ľubovoľná spomienka (č); utorok, 23. januára - sv. Jána Almužníka, biskupa, spomienka (b) (v Dóme sv. Martina v Bratislave); streda, 24. januára - sv. Františka Saleského, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka (b); štvrtok, 25. januára - Obrátenie sv. Pavla, apoštola, sviatok (b); piatok, 26. januára - sv. Timoteja a Títa, biskupov, spomienka (b); sobota, 27. januára - sv. Angely Merici, panny, ľubovoľná spomienka (b) alebo Panny Márie v sobotu, ľubovoľná spomienka (b). Svätec utorka, sv. Ján Almužník (okolo 550 - okolo 619), je osobitne uctievaný v bratislavskom Dóme, kde je na bočnom oltári uložené jeho veľmi zachovalé telo (koža a ďalšie mäkké tkanivá). Relikvie sv. Jána Almužníka boli pôvodne uložené v talianskych Benátkach, konkrétne v kostole sv. Jána v Bragore. Neskôr boli jeho relikvie podarované uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi (1483), ktorý ho uložil v Budínskom paláci. Odtiaľ sa sväté pozostatky po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči v roku 1526 dostali na Bratislavský hrad a 23. januára 1632 boli prenesené do Dómu sv. Martina. Tu sv. Jánovi Almužníkovi v 17. storočí ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy zasvätil kaplnku v barokovom slohu, ktorú vyzdobil slávny rakúsky sochár Georg R. Donner.

Čítania Tretej nedele v Cezročnom období začínajú úryvkom z Knihy proroka Jonáša (Jon 3, 1-5. 10), v ktorom Pán posiela Jonáša do mesta Ninive, aby tam kázal. Jonášove varovania ľuďom v tomto meste zabrali, začali sa postiť a Boh ich preto nepotrestal tak, ako to pôvodne mal v úmysle. Má v mojom živote miesto pôst?

Druhé čítanie z Prvého listu Korinťanom (1 Kor 7, 29-31) je upozornením na pominuteľnosť hodnôt tohto sveta. Majme to na mysli aj my, najmä keď vidíme, aké miesto majú v dnešnom sekulárnom svete hodnoty pominuteľné.

Evanjelium podľa Marka (Mk 1, 14-20) nám pripomína moment, kedy Ježiš prišiel do Galiley, pretože sa dozvedel, že Ján je uväznený. Tu odznie aj veta, ktorú počúvame z úst kňaza každý rok aj dnes, kedy nás na Popolcovú stredu poznačí popolom vraviac: „Kajajte sa a verte evanjeliu“. Budeme počuť, ako Ježiš povolá rybárov Šimona a Ondreja za svojich učeníkov a urobí z nich rybárov ľudí. Vzápätí k nim pridal aj Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána. Urobili sme aj my celoživotné rozhodnutie nasledovať Ježiša? Dôsledne, vo všetkom?

V pondelkovom evanjeliu (Mk 3, 22-30) si pripomenieme, že aj keď je Pán nekonečne milosrdný a chce nám vždy odpustiť, predsa len existujú aj neodpustiteľné hriechy – tie proti Duchu Svätému („...je vinný večným hriechom.“). Majme sa na pozore!

Evanjelium z utorka (Mk 3, 31-35) je priamym pokračovaním toho z predošlého dňa: Ježiš nás upozorní, že Jeho bratom i sestrou je každý, kto plní Božiu vôľu. Plníme ju vždy dôsledne aj my? Snažíme sa o to?

V stredu je evanjelium (Mk 4, 1-20) o podobenstve s rozsievačom, vysvetľuje sa tu však aj podstata a zmysel podobenstva ako takého v Ježišovom učení. Budeme môcť rozmýšľať, kam, na akú pôdu padlo semeno nášho života.

Vo štvrtok budeme pokračovať v Markovom evanjeliu (Mk 16, 15-18) v momente, kedy Ježiš posiela Jedenástich do celého sveta, aby hlásali evanjelium. Cítime sa aj my ako evanjelizátori svojho okolia?

Piatkové evanjelium je už z Lukáša (Lk 10, 1-9) a priblíži nám moment, kedy si Pán vyvolí ďalších sedemdesiatich dvoch a posiela ich do sveta slovami: „Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“. Slová sv. Lukáša sú tak posolstvom a výzvou aj pre každého z nás, aby sme do príbytkov nosili pokoj („Pokoj tomuto domu!“) a Pánovu zvesť. Nezabúdame na to, že aj my by sme mali byť – každý tam, kde pôsobí – robotníkmi v Pánovej vinici?

Sobotné evanjeliové čítanie (Mk 4, 35-41) nás prenesie na loď, ktorá sa – obsadená Ježišom a Jeho učeníkmi – plaví po rozbúrenom mori. Ježiš utíši búrku, aby im aj takto ukázal, že Božia moc dokáže rozkázať aj prírode. Vnímame túto Pánovu moc a snahu o ochranu aj my vo svojich životoch? Snažíme sa byť otvorení Božím vnuknutiam a signálom? Otvárame sa im?

Texty Tretej cezročnej nedele (vrátane žalmov) sú pre nás vlastne pozvánkou na cestu a zároveň akýmsi kompasom, aby sme smer, ktorým sa máme vydať, vedeli správne identifikovať, a zároveň na tejto ceste aj vydržali.

Z úryvku o Jonášovi by sa mohlo zdať, že všetko bolo veľmi jednoduché: Boh požiadal Jonáša, aby išiel do Nivive varovať ľud, a on vstal, išiel, a mesto napokon zachránil pred skazou. Ak si však prečítame aj to, čo tomuto predchádzalo, nájdeme aj ďalšie súvislosti: Jonáš sprvu neverí, že Boh chce Ninive zničiť, lebo je presvedčený, že je nekonečne milosrdný. A tak ho spočiatku neposlúchne a ide na výlet loďou. Tá sa však dostane do búrky a námorníci na lodi sa zachraňujú napokon zúfalým vyhodením Jonáša cez palubu. Jonáš sa však neutopí, ale dostáva do veľryby a získava tak čas, aby sa kajal. Zažíva akúsi duchovnú obnovu. A až keď ju absolvuje, ryba ho vyvrhne na pevninu a má konečne príležitosť splniť Božiu žiadosť a varovať Ninive tak, ako to počujeme v nedeľnom prvom čítaní. Zvesťou tohto príbehu je vlastne radostná skutočnosť, že nikto nie je vopred odsúdený ale svojím rozhodnutím pre pokánie môže zmeniť svoj údel. Teda trest môže byť zrušený, život sa môže pozitívne zmeniť. A tou správnou cestou je pokánie. Aj pre každého z nás. A na túto cestu sme všetci pozvaní. Aj cez príklad Jonáša.

V tomto zmysle nás vyzýva a cestu ukazuje aj 25. žalm tejto nedele: „Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch“. Cez Jonáša nám Pán ukazuje chodníky pokánia a viery v jeho účinnosť a jasný prínos v odpustení prakticky všetkého, okrem toho, na čo nás upozorňuje pondelkové evanjelium – na hriechy proti Duchu Svätému.

A aby sme sa nebáli na cestu vykročiť, Pán nás otvorene pozýva v nedeľnom evanjeliu – „Poďte za mnou...“. Šimon, Ondrej, Jakub aj jeho brat Ján urobili jasné rozhodnutie – poslúchli, prijali pozvanie, vydali sa na cestu. Neváhali, a urobili toto významné rozhodnutie hneď, bez zaváhania alebo špekulovania. Aj keď to pre každého z nich bola veľká životná zmena. Je dôležité, že toto ich rozhodnutie bolo trvalé, nešlo o momentálne nadšenie, jednorazový krok, ktorý už potom nepokračoval. Aby mohli na svoje ceste vytrvať, iste museli svoje rozhodnutie i jeho dôvody v sebe neustále upevňovať a prehlbovať. Teda pracovať na sebe. Ak sme aj my prijali pozvanie na cestu, tiež sa teda musíme svojím rozhodnutím zaoberať, aktívne na ňom pracovať a svoju motiváciu prehlbovať. Každý deň, podľa okolností a možností, ktoré máme. Pretože sloboda vôle, ktorú nám Pán pri stvorení veľkoryso venoval, nám dáva možnosť výberu viacerých ciest. Ako v jednej svojej kázni napísal páter Bubák: „To, čo som, je dar od Boha, to, čím sa stanem, je môj dar Bohu“. Aby sme Pána vedeli a mohli takto obdarovať, na to má každý z nás v sebe nemalý potenciál, talenty od nášho Pána, každý tie svoje, a je na nás, ako s nimi naložíme. Či ich zanedbáme a nevyužijeme, alebo sa o ne budeme starať a rozvíjať ich tak, aby boli Bohu na slávu, nám na spásu, ostatným na radosť a svetu na osoh. Tak sa vlastne Pánova pozvánka z evanjelia Tretej nedele stáva pre každého z nás výzvou: pre niekoho povzbudením, pre druhého prebudením, pre iného pokáním alebo zorientovaním sa.

Čím je táto pozvánka pre teba?