Novinky

« Späť

Fašiangová zábava - už túto sobotu, 20. januára!

Fašiangová zábava - už túto sobotu, 20. januára!

Aj tento rok pozývame všetkých, ktorí sa chcú stretnúť a zabaviť počas tohtoročných fašiangov, na 20. januára do Pastoračného centra sv. Márie Magdalény, kde sa bude konať naša už tradičná fašiangová zábava. Začíname o 19:00 hod.

Vstup je za symbolických 10 € na osobu, ktoré zahŕňajú minerálku, kávu a víno. Ostatné občerstvenie je individuálne a prinesie si ho každý účastník podľa svojej vôle, chuti a apetítu. Záujem možno prejaviť zapísaním sa do zoznamu, ktorý je na tento účel pripravený v Pastoračnom centre. Tešíme sa na Vás!

Slovo fašiangy má nemecký pôvod. Fašiangové obdobie je čas od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Je to prechod zo zimy do jari. Tento čas je tradične spojený so zábavami, oslavami, zabíjačkami aj svadbami.

V minulosti boli fašiangy časom, kedy sa najmä na dedinách organizovali aj tzv. fašiangové hry, kedy mladí muži chodili po dedinách v rôznych maskách a v rukách mávali ražne či šable, na ktoré im ľudia napichovali klobásu či slaninu. Muži v maskách predstierali žobranie, prácu, ale aj tancovali typické tance "na konope" alebo "na ľan". Cieľom bolo zabaviť dedinčanov parodovním svadobníkov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti. Inak povedané - mohli si v rámci týchto hier dovoliť to, čo by si inokedy dovoliť vôbec nemohli. Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na bravčovej masti. Tradičným záverom fašiangov bolo symbolické pochovávanie basy ako ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej účelom bolo apelovať na zákaz zábav počas pôstu. Hlavnými postavami v patričných kostýmoch boli postavy kňaza, rechtora a smútiacich poźostalých. Kňaz parodoval obraz rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasoval koniec zábavy a lúčil sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášali von. Keď bola basa pochovaná, mohol začať pôst.

Fašiangy v meste mali inú podobu: vychádzali z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu. Organizovali ich remeselnícke cechy a mali skôr formu zábav, ktoré organizovali tovariši. Väčšinou sa konali v dome majstra, pretože tu sa zvykli vítať noví tovariši. V tomto období sa aj z učňov stávali tovariši, ak uspeli v rôznych skúškach. Tieto zvyky však zanikli pred 1. svetovou vojnou.

S použitím materiálu od M. Škodovej, NMG, Etnografického atlasu Slovenska a Wikipédie.