Novinky

« Späť

Ekumenický večer

Ekumenický večer

Dnešný svet a dianie v ňom prináša ľuďom množstvo rozmanitých možností a s nimi aj veľkú rôznorodosť názorov prakticky na všetko, čo sa v ňom deje. Demokracia priniesla aj k nám túto otvorenosť sveta voči všetkému, čo sa odzrkadľuje aj vo vytváraní množstva názorových prúdov prakticky vo všetkých oblastiach života – spoločenského, kultúrneho, ale i cirkevného. Svojím spôsobom nič nové – i keď po Nežnej si zrejme aj my ešte stále zvykáme napr. aj na otvorenú prítomnosť rôznych cirkevných denominácií v našom živote. To však neraz býva zdrojom nepochopenia, pocitov rozdelenia a niekedy aj svárov či protichodností, neraz aj medzi kresťanmi. Riešenie býva – ako inak – v komunikácii, ústretovosti, snahe o pochopenie, hľadaní toho, čo máme spoločné, nie zdôrazňovania toho, čo nás rozdeľuje. Prežívame Rok Božieho slova, súčasťou ktorého je aj Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Ten sme u nás v rusovskej farnosti pretavili do spoločnej ekumenickej bohoslužby, ktorá v piatok, 24. januára v našom farskom kostole vystriedala našu tradičnú svätú omšu.

Tradičný zvuk zvončeka tentokrát neprivítal v presbytériu kostola správcu farnosti v sprievode miništrantov, ale nášho pána farára J. M. Prachára a zborových farárov Evanjelickej cirkvi a.v. z Petržalky Jána a Evu Kolesárovcov starajúcich sa o evanjelickú komunitu aj  v našich Rusovciach. Po úvodnom privítaní a vzývaní Ducha Svätého sme sa spoločne obrátili k Pánovi v modlitbách odpustenia a zmierenia, aby sme si následne vypočuli čítanie zo Skutkov apoštolov oddelených od Markovho evanjelia 107. žalmom. Po príhovoroch všetkých troch duchovných zdôrazňujúcich našu cestu k jednému Pánovi, ktorú má lemovať snaha oboch strán o spolupatričnosť, vzájomné pochopenie a prijímanie jedného druhým vo vzájomnej rozdielnosti na ceste k jednému spoločnému cieľu, sme sa spoločne pomodlili k Pánovi: aby sme dokázali v sebe posilniť to, čo nás spája, zabudli alebo oslabili boľavé spomienky na minulosť, zamerali sa na Krista, pravé svetlo nášho života a dokázali premieňať mnohé rozdelenia na harmóniu a nedôveru na vzájomné prijatie či premenili naše srdcia a srdcia našich kresťanských spoločenstiev tak, aby sme boli sprostredkovaním Kristovho uzdravenia. Po Modlitbe Pána a výzvach ku kresťanskej jednote a vzájomnosti sme sa presunuli do pastoračného centra, kde sme v otvorenej, priateľskej diskusii a drobnom pohostení zotrvali navzájom sa obohacujúc o svoje názory a skúsenosti zo nášho spolužitia.

Ďalej