Slovo o viere po úspešnom otvorení tohto ročníka výstavou ornátov textilnej výtvarníčky Jany Zaujecovej pokračuje ďalšou časťou, tentokrát návštevou Mons. Františka Rábeka, ordinára Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Na túto návštevu sa tešíme v sobotu, 14. októbra. Otec biskup bude u nás celebrovať svätú omšu o 18:00 hodine a následne nám v Pastoračnom centre sv. Márie Magdalény predstaví postavenie svojho ordinariátu v systéme pastoračnej starostlivosti na Slovensku a jeho úlohy pre súčasnosť aj blízku budúcnosť. Všetci záujemcovia o stretnutie s otcom biskupom Rábekom sú srdečne pozvaní a vítaní.

Cirkev sa vždy starala o duchovnú správu v ozbrojených silách (OS) a ozbrojených zboroch (OZ) v súlade s ich požiadavkami. Príslušníci a zamestnanci ozbrojených zložiek predstavujú osobitnú vrstvu a v dôsledku ich osobitných podmienok potrebujú špecifickú formu duchovnej služby. Vytvorili sa preto cirkevné štruktúry, na ktorých čelo boli ustanovení ordinári s cirkevnou právomocou. Úlohy duchovnej služby sa netýkajú len príslušníkov OS a OZ a ich osobitných okolností, ale aj štátu s ohľadom na všeobecné cítenie a porozumenie spoločnosti pre podstatu a úlohu ozbrojených zložiek v ľudskej spoločnosti. Cirkev na základe toho zriadila už 34 ordinariátov po celom svete.

Duchovná služba má v ozbrojených zložkách svoje vážne, nezastupiteľné a dôležité miesto. Duchovní majú zákonom stanovené a chránené poslanie, úlohy, zabezpečenú nedotknuteľnosť osoby a nakladania s in formáciami osobného a diskrétneho charakteru (spovedné tajomstvo).

Cirkev postoj k duchovnej službe prejavila ustanoveniami kánonického práva o vojenských duchovných správcoch a vydaním apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. Spirituali militum curae, ktorá kánonicky upravuje duchovnú službu formou personálnych diecéz (vojenských ordinariátov, ordinariátov OS a OZ a pod.) na čele s vojenskými biskupmi, biskupmi OS a OZ alebo poľnými ordinármi. Význam a dôsledky kánonickej úpravy duchovnej služby v konštitúcii spočívajú vo vzniku diecézy OS a OZ. Duchovná služba tak má oporu aj v cirkevnej legislatíve, čo umožňuje špecifickým spôsobom dôsledne plniť jej poslanie v prospech spoločného dobra.

Podľa kánonického práva katolícki veriaci podliehajúci pod jurisdikciu, teda právomoc ordinára nie sú povinní ju využívať a môžu využívať aj právomoc ordinárov civilných diecéz. Právomoc ordinára neznamená povinnosť pre všetkých príslušníkov bez rozdielu vierovyznania, resp. bez vyznania, podriaďovať sa pôsobeniu ordinára a duchovných ordinariátu. Neznamená ani nijakú diskrimináciu osôb iných vierovyznaní, resp. bez vyznania, či nadradenosť Katolíckej cirkvi v tejto oblasti.

Kňazi a diakoni môžu vykonávať duchovnú službu iba podľa príslušných liturgických a kánonických predpisov. Tým je zabezpečené, že ani jedna zo strán nebude môcť zneužiť svoje postavenie a pôsobenie tak, aby to odporovalo poslaniu duchovnej služby a duchovných. Uvedené nebráni ani ekumenickej spolupráci duchovných ordinariátu s duchovnými nekatolíckych cirkví, ani slúženiu ekumenických bohoslužieb aj pre príslušníkov nekatolíckych cirkví v zmysle ustanovení liturgických a kánonických predpisov.

Zdroj: https://www.ordinariat.sk/o-ordinariate/