Novinky

« Späť

Chlieb náš každodenný

Chlieb náš každodenný

Každoročne vo štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice slávi Katolícka cirkev Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo) ako prikázaný sviatok. Tento sviatok je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Odpradávna ho sprevádza tradícia procesií. Túto tradíciu rozvíjame aj v našej farnosti.

Naša rusovská tradícia slávenia tohto sviatku má dve časti – v samotný deň sviatku, tohto roku vo štvrtok, 16. júna, sa konala procesia v priestoroch okolia nášho chrámu so štyrmi zastaveniami pred pripravenými oltárikmi sprevádzaná spevom a modlitbami. Druhá časť sa vždy koná nasledujúcu nedeľu. Po bohoslužbe obety, po modlitbe po prijímaní, pán farár Prachár požehnal voňavé chlebíky, ktoré v košíkoch pred oltár prinieslo osem farníkov. Tí ich po záverečnom požehnaní a prepustení ľudu, ktorý do posledného miesta zaplnil interiér kostola sv. Márie Magdalény, vyniesli pred kostol, kde boli pripravené stoly s ďalším občerstvením. Farníci vychádzajúci z kostola prichádzali k jednotlivým stolom, ponúkali sa čerstvým chlebíkom a podľa chuti aj minerálkou alebo čašou vína. Ako vždy, tieto hlúčiky ľudí vytvorili diskusné skupiny, ktoré sa navzájom postupne miešali a v priateľských rozhovoroch zotrvali až do poludňajších hodín. Všetci sme kvitovali ideálnu príležitosť na zdieľanie sa, o ktorom je aj práve prebiehajúci synodálny proces. Atmosféru tohto tradičného sviatku mimoriadne umocnilo aj nádherné počasie.

Pár myšlienok z histórie: Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa začal sláviť v roku 1246 v o francúzskej diecéze Liége. Neskôr, v roku 1264, pápež Urban IV. bulou Transiturus  rozšíril slávenie sviatku na celú cirkev. Významný podnet na jeho zavedenie dala u nás málo známa svätica sv. Juliána z Lutychu. Vo svojich opakujúcich sa videniach v roku 1209 videla žiarivý mesiac v splne s tmavou škvrnou. V modlitbe toto videnie pochopila tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov chýba sviatok Eucharistie. Preto naliehala na svojho biskupa Roberta z Lutychu, aby ho zaviedol.

Podľa tradície pápež spočiatku so zavedením sviatku pre celú Katolícku cirkev váhal. Napokon ho presvedčil eucharistický zázrak z Bolsena z roku 1263, pri ktorom akýsi kňaz Peter z Čiech pochyboval pri slávení omše o Eucharistii. Po premenení začala z premenenej hostie vytekať na korporál krv. Pápež, v tom čase prítomný v meste, to videl na vlastné oči a rozhodol sa sviatok Božieho Tela ustanoviť ako záväzný pre celú cirkev na štvrtok po Najsvätejšej Trojici.

Hovorí sa tiež, že na prianie pápeža pripravil na tento sviatok liturgické texty a texty pre liturgiu hodín sám svätý Tomáš Akvinský. V ofíciu išlo okrem iného o mnohé vzácne hymny, napríklad Tantum ergo Sacramentum – Ctime túto Sviatosť slávnu; Panis angelicus – Anjelský chlieb; O salutaris hostia – Ó, spásonosná hostia, ako aj sekvencia Lauda, Sion – Chváľ, Sione, Spasiteľa... ale jeho výhradné autorstvo mnohí spochybňujú.

Aj samotná procesia sa tiež vyvíjala. Pápež Urban IV. ju nenariadil. Prvýkrát je doložená v roku 1279 v Kolíne nad Rýnom a zdá sa, že jej zavedenie treba hľadať v nábožnosti ľudu. Spočiatku sa Eucharistia v procesii nosila uzatvorená v puzdre alebo v pevnej schránke a procesia bola jednoduchá. V každej procesii sa vyjadruje jednoduchá ľudská vlastnosť, a to je smerovanie niekam, kráčanie za istým cieľom. Cirkev počas stáročí vyvinula viacero dôležitých procesií, ktoré sa zachovávajú do dnešných dní, napríklad Palmová nedeľa, Prosebné dni pred Nanebovstúpením, procesia po Veľkonočnej vigílii a podobne, ale aj jednoduchá každodenná procesia v liturgii na začiatku slávenia, procesia obetných darov či svätého prijímania.

Dnešná podoba procesie na Božie Telo, ktorá je spojená so štyrmi zastaveniami pri štyroch oltároch, sa vyvinula v 15. storočí. Pôvodne sa pri týchto oltároch čítali začiatky štyroch evanjelií, v čom niektorí vidia prvky procesií na prosebné dni. Neskôr sa v provinciách strednej Európy začali namiesto úvodov čítať state o Eucharistii.

Podstata však zostáva – ide o vonkajšie vyjadrenie úcty a poklony eucharistickému Ježišovi bez ohľadu na to, či je procesia honosná alebo menej honosná.

Zdroj: www.postoj.sk