Novinky

« Späť

Medzináboženský dialóg

Medzináboženský dialóg

Dnešný trend multikulturalizmu má svoju odozvu aj na poli náboženskom. To, na čo sme boli zvyknutí v minulosti, teda tradičné regionálne členenie jednotlivých denominácií, sa stále viac a viac stáva minulosťou. Do kedysi tradične kresťanských krajín prenikajú východné náboženstvá, čo so sebou prináša rad problémov a komplikácií praktického života. Jednou z príčin môže byť aj malá vzájomná znalosť jednotlivých náboženstiev a z nej vyplývajúca neochota navzájom sa spoznávať. My sme sa tento nedostatok pokúsili riešiť diskusiou osobností viacerých vierovyznaní, ktorú sme v posledný januárový piatok zorganizovali v našom Pastoračnom centre sv. Márie Magdalény.

Otázky vzájomného spolužitia diskutovali nasledovné osobnosti: judaista Ing. Egon Gál, politológ a praktizujúci moslim Dr. Jozef Lenč, demograf Dr. Michal Cenker zaoberajúci sa výskumom moslimských komunít na Slovensku, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, rímsko-katolícky kňaz a správca našej farnosti Dr. Július Marián Prachár a ateistov zastupoval podnikateľ Ing. Dušan Doliak.

Kostrou diskusie, ktorú moderovala pani Mária Ničová, boli tri základné otázky:

1) Aké sú dôvody a cesty k môjmu presvedčeniu?

2) Čo náboženstvo a násile? (aj v nadväznosti na nedávne parížske udalosti).

3) Môžu jednotlivé náboženstvá tvoriť mosty medzi národmi a stať sa zdrojom "pozitívnej morálnej energie"?

V prvom kole zhrnuli účastníci diskusie svoje odpovede na tieto tri otázky a dali tak nazrieť do svojho vnútra i do podstaty svojho presvedčenia. Bolo zaujímavé sledovať cesty pánov Lenča, Pastirčáka či Prachára k svojej viere, ktorá nie vždy bola priamočiara i vnímať postoj pána Gála, ktorý povedal, že Židom sa človek nestáva postupne, ale sa ním rodí. Osobitne sme vnímali islamistu pána Lenča, ktorý nám prezradil, ako na islam konvertoval počas jeho štúdia a ktorý ho definuje ako spôsob života a uctievania jedinej autority. Násilie vnímal každý diskutér zo svojho uhla pohľadu: ako problém nezvládnutých emócií, dôsledok násilnej rekatolizácie, absolutizácii pravdy, priamy dôsledok strachu alebo pudovej obrany vlastného presvedčenia o základnej životnej otázke a vnútorného "ja". Vzájomnú koexistenciu nikto z diskutérov nevnímal ako nemožnú, zhodli sa v tom, že základným predpokladom je tolerancia a ochota navzájom komunikovať a tak sa spoznávať.

Diskusia o pripravených otázkach sa postupne rozvinula do viacerých smerov, ktorých spoločným základom bola obava o zmenu kultúrnej podstaty nášho regiónu či výskytu násilia ako dôsledku rozdielnosti náboženstiev. Diskutovali sme aj vzťah vzdelanosti a informovanosti ako dôležitého predpokladu pre kultúrne spolužitie a vzájomné chápanie jednotlivých náboženstiev. Príznačné pre celú diskusiu bol pokoj, porozumenie a vzájomná tolerancia všetkých prítomných, čo bolo len dôkazom toho, že ak je pre spolužitie a porozumenie vôľa, tak sa to dá aj pri značne rozdielnych náboženstvách. 

V neskorých večerných hodinách sme sa rozchádzali s presvedčením, že takáto diskusia by nemala byť (nielen) v našom Pastoračnom centre posledná, keďže nám otvorila mnohé nové obzory v tejto tak aktuálnej a dôležitej problematike.