Novinky

« Späť

1. týždeň v Cezročnom období

1. týždeň v Cezročnom období

Druhou nedeľou po Narodení Pána vstupujeme do cezročného obdobia. Vianočné obdobie sa končí, po tomto sviatku sa prestanú spievať vianočné piesne. Liturgický kalendár týždňa: v nedeľu, 7. januára, je Krst Krista Pána – sviatok; v pondelok, 8. januára, je bl. Titusa Zemana – spomienka; v sobotu, 13. januára, je sv. Hilára, biskupa a učiteľa Cirkvi – ľubovoľná spomienka. Svojím spôsobom významným dňom bude pondelok, kedy bude liturgicky prvýkrát využitá novo zavedená spomienka na nášho nedávno blahoslaveného Saleziána donaTitusa Zemana, SDB. Pri tejto príležitosti bude s využitím nového omšového formuláru pripraveného na túto príležitosť v jeho rodisku vo Vajnoroch slávená slávnostná svätá omša (17:30 hod.), ktorú bude celebrovať bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Dominantnou témou tohto týždňa je Krst Pána Ježiša a podnetné sprevádzanie Pána jeho zázrakmi uzdravení cez Markovo evanjelium.

Evanjelium sviatku Krstu Krista Pána (Mk 1, 7-11) zachytáva prípravu Ježiša na verejné účinkovanie. Je z úvodnej časti Markovho evanjelia, kde Ján Krstiteľ avizuje príchod mocnejšieho, ako je on. Jeho upozornenie, že Kristus bude krstiť Duchom Svätým znamená, že Kristov krst už nebude iba obrad, ale aj očistením krsteného od hriechu, ktoré doň vleje doň silu božského života.

Pondelkové evanjelium (Mk 1, 14-20) prakticky nadväzuje na nedeľné a okrem vety, ktorú si pripomíname každú Popolcovú stredu (Kajajte sa a verte evanjeliu) opisuje, ako si Ježiš tvoril okolo seba tím „spolupracovníkov“, svojich učeníkov, keď im povedal: „Poďte za mnou a urobím z Vás rybárov ľudí“.

Evanjelium z utorka (Mk 1, 21-28), ktoré uvádza nádherný alelujový verš: „Prijmite Božie slovo nie ako ľudské slovo, ale – aké naozaj je – ako slovo Božie“, je priamym pokračovaním pondelkového a vráti nás do chvíle, kedy Ježiš – učiac ľudí v synagóge mesta Kafarnaum – zbavil posadnutého od nečistého ducha a tak ukázal, že prináša nové učenie späté s mocou dovtedy nepoznanou. Marek nazýva zlého ducha nečistým, pretože podľa zákona posadnutý človek bol nečistým.

Evanjelium v stredu (Mk 1, 29-39) pokračuje v opise Ježišovho konania po tom, ako opustil kafarnaumskú synagógu a v dome Šimona a Ondreja zbavil Šimonovu testinú horúčky. A na druhý deň sa s nimi pobral do susedných dedín, aby aj tam kázal, „veď som na to prišiel“.

Vo štvrtok budeme pokračovať v Markovom evanjeliu (Mk 1, 40-45) sledovaním Ježiša a jeho uzdravovania, kedy vypočuje prosbu malomocného a zbaví ho tejto hroznej choroby. Aj tento človek sa napokon stal živou „reklamou“ Ježišovej zázračnej moci.

Piatkové evanjelium (Mk 2, 1-12) nás opäť vráti do Kafarnauma, keď sa mnoho ľudí vedomých si Ježišových predošlých uzdravení zišlo v dome. Prišli aj tí, ktorí spustili otvorom v streche chromého, aby aj jeho Ježiš uzdravil, čím prejavili svoju hlbokú vieru. Ježiš ukázal, že je „Syn človeka, ktorý má na zemi moc odpúšťať hriechy“.

V sobotu, posledný deň prvého týždňa cezročného obdobia, budeme v evanjeliu sprevádzať Ježiša, ktorý prišiel k moru, aby učil (Mk 2, 13-17). Prizval medzi svojich Alfejovho syna Léviho (neskoršieho apoštola Matúša, autora prvého evanjelia) a potom v jeho dome stoloval s učeníkmi, ale aj hriešnikmi a mýtnikmi. A napokon to pohoršeným zákonníkom zo skupiny farizejov vysvetlí, keď im povie, že „lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“.

Prvý cezročný týždeň je teda „Markov“. Deň po dni si budeme pripomínať najprv Ježišov krst, ktorý nám dá príležitosť uvedomiť si, že aj my sme dostali tento dar, ktorý nás nielen očisťuje od hriechu, ale nás aj napĺňa silou žiť sväto a robí nás údom Kristovho tela, adoptívnym Božím dieťaťom. Je to veľké vyznačenie a výsada, ktorú si musíme a máme chrániť, pripomínať, aby nám vnikla hlboko dovnútra a aby sme za ňu nezabúdali Pánovi ďakovať. A potom, každý všedný deň, niektorý z Ježišových zázrakov, aby sme videli kontinuum jeho Božského pôsobenia, spôsob, ako presviedčal svet, že je Boží Syn.

A napokon: je dobré mať stále na mysli, že krst, ktorého pripomienkou začneme tento týždeň, nie je jednorazová záležitosť, ktorou sme zbavení dedičného hriechu a máme raz a navždy vybavenú povinnosť a ešte k tomu aj splnený nevyhnutný predpoklad pre svoju budúcnosť vo večnosti. Krst má niekoľko rovín: kňaz leje vodu, Boh zosiela Ducha Svätého, ale to všetko spolu tvorí štartovací bod pre krsteného – je zasiatím semena, o ktoré sa treba neustále starať. A ten, koho sa to týka, je každý z nás, bez ohľadu na to, či sme boli pokrstení pred 10, 20 či 50 rokmi. Veď krst je vlastne rozhodnutím sa pre dobro. Nech nám teda aj sviatok Krstu Pána, ktorým začíname obdobie Cez rok, slúži na to, aby sme si uvedomili a do svojho každodenného života tohto kalendárneho roka preniesli odhodlanie robiť dobro. Sebe i druhým, myšlienkami, slovami a skutkami. Ako? To je už na každom z nás. Vykročme teda odhodlaní napĺňať každý deň zmysel a podstatu krstu v našich životoch! Aby každý z nás mal svoju konkrétnu odpoveď na otázku žalmu z pondelkovej liturgie: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“ (Ž 116, 12).

Na obrázku: krst Krista - Leonardo da Vinci