Novinky

« Späť

Kristus, áno, Cirkev nie?

Kristus, áno, Cirkev nie?

V posledný júnový piatok sa v Pastoračnom centre sv. Márie Magdalény stretli rusovskí farníci aj priaznivci teologického vzdelávania z blízkeho okolia na poslednom stretnutí z cyklu Teologických večerov v tomto "školskom roku" - druhom večeri venovanom dogmatike. Aktuálnu tému chápania viery v kontexte Cirkvi rozoberal d.p. ThLic. Ing. Peter Mášik.

Čoraz častejšie sa stretávame s názorom, že k viere človek nepotrebuje Cirkev ako inštitúciu. Že stačí veriť vo vyššiu moc a určité princípy, dodržiavať ich vo svojom živote a Cirkev, kostol a spoločenstvo k tomu nie je potrebné.

Otec Mášik sa vo svojej prednáške práve venoval miestu a postaveniu Cirkvi v živote veriaceho kresťana. Vo svojom pútavom príhovore priznal, že je badateľné nielen to, že ľudia Cirkev opúšťajú, lebo nemajú potrebu žiť svoju vieru v lone Cirkvi, ale súčasne je aj mnoho tých, ktorí do Cirkvi prichádzajú, lebo potrebujú svoju vieru v Boha žiť v spoločenstve, nie iba individuálne. Môže to byť aj istým napätím, ktoré je v Cirkvi badateľné už len z toho dôvodu, že jedni ju chcú konzervatívnu, iní zase modernú, prispôsobujúcu sa dnešnej dobe. Preto často vznikajú aj otázky, či vôbec bolo voľou Pána Ježiša etablovať na Zemi Cirkev.

Otec Peter postupne rozobral viaceré skutky Krista z jeho života, ktoré svedčia o tom, že jednoznačne bolo Jeho úmyslom založiť tu Cirkev ako inštitúciu rozvíjajúcu jeho odkaz a učenie. Osobitnú pozornosť venoval Matúšovmu evanjeliu, konkrétne hlavám 16 a 18. A zároveň uviedol, že tak, ako Kristus vytváral okolo seba spoločenstvo tých, ktorí prijali jeho učenie, tak aj dnes Cirkev zjednocuje veriacich a vedie ich nástrahami dnešného života. Upozornil na to, že v Cirkvi sú veci Božie, nemenné, a veci cirkevné, ktoré sú meniteľné. Pripomenul nám tri znaky Kristovej Cirkvi: puto viery, liturgické puto a spoločenstvo pastierov. Rozobral podstatu žitia viery a jej plnosť v lone Cirkvi.

Po prednáške nasledovala opäť bohatá, pestrá a z reálneho života vyplývajúca diskusia, ktorá postupne prerástla v neformálny rozhovor, v ktorom sme zotrvali do neskorých večerných hodín, aby sme sa rozišli do svojich domovov obohatení o nové pohľady na spôsob žitia našej viery. Už dnes sa tešíme na nových cyklus nášho vzdelávania určeného farníkom a všetkým ďalším záujemcom zo strany laikov.