Novinky

« Späť

Tretia nedeľa po narodení Pána – (C)

Tretia nedeľa po narodení Pána – (C)

Liturgický a cirkevný kalendár týždňa: nedeľa, 13. januára – Tretia nedeľa po narodení Pána; KRST KRISTA PÁNA, sviatok, (b); sv. Hilár, biskup a učiteľ Cirkvi, spomienka (v tomto roku sa neslávi); bl. Veronika Negroniaová, panna. pondelok, 14. januára – Pondelok 1. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Félix z Noly, kňaz; sv .Makrina. utorok, 15. januára – Utorok 1. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Arnold Janssen, kňaz. streda, 16. januára – Streda 1. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Marcel I., pápež. štvrtok, 17. januára – Štvrtok 1. týždňa v Cezročnom období, (z); alebo sv. Anton, opát, spomienka, (b). piatok, 18. januára – Piatok 1. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Priska, panna a mučenica; sv. Margita Uhorská, panna, sobota, 19. januára – Sobota 1. týždňa v Cezročnom období, (z); alebo Panna Mária v sobotu, (b); sv. Márius, Marta, Audifax a Abakus, mučeníci.

Nedeľa: po dnešnom sviatku sa končí vianočné obdobie, odkladá sa betlehem, prestávajú sa spievať vianočné piesne.

Piatok: od 18. do 25. januára je Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

Tretia nedeľa po narodení Pána – Krst Krista Pána

Kniha proroka Izaiáša (Iz 42, 1-4. 6-7)

Pán hovorí: Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha, právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy.

„Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“

Dnešný Izaiášov text je prvou zo štyroch jeho piesní tejto knihy. Používa sa v nej slovo „služobník“, ktorý má charakteristické vlastnosti kráľa aj prorokov. Naša kresťanská tradícia toto interpretuje tak, že Pánovým služobníkom je Ježiš Kristus. Predstavovaný služobník ohlasuje spásu a nádej. Veci neukončuje, ale opäť privádza k životu (nedolomí nalomenú trstinu, vyhasínajúci knôtik nezhasne, ale dolieva mu olej, aby mohol horieť ďalej, ohlasuje spravodlivosť). Krst, ktorý si dnes v Ježišovom živote pripomíname, môžeme svojím spôsobom chápať aj ako predstavenie krsteného verejnosti, ľuďom jeho okolia, uvedenie do reálneho života. Z tohto pohľadu by sme mohli teda chápať aj Izaiášove slová, ktorý nám hovorí o niekoľkých charakteristických črtách Ježišovho budúceho účinkovania, veď hovorí o Jeho pokore, tichosti a univerzálnosti učenia platného pre všetky národy. V tomto zmysle je Ježiš tým, ktorý je naozaj svetlom národom, ktorý otvára oči slepým (nielen tým fyzicky slepým), otvára žaláre väzňom (napr. väzňom hriechu) či prináša svetlo tým, čo sedia v temnotách (teda napr. ukazuje pravé poznanie tým, ktorí sú v tme nepoznania Pravdy). Je dobré pamätať na to, brat/sestra, že toto všetko nebola nijako idylická cesta, ale púť plná odriekania, pokory a utrpenia za naše hriechy vedúca na drevo kríža.

Skutky apoštolov (Sk 10, 34-38)

Peter sa zveruje so svojím zistením, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe Mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a skrze Ježiša Krista zvestoval pokoj. A pripomína, čo sa počnúc od Galiley po Jánovom krste dialo po celej Judei, keď Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo s ním bol Boh.

Nachádzame sa v Kornéliovom dome, teda v pohanskej spoločnosti, kde sa Peter prihovára rímskemu vojakovi a jeho rodinným príslušníkom. Úryvok nám osvetľuje, ako on a jeho súčasníci chápali Ježišov krst. Je to vlastne úplný začiatok Ježišovho (verejného) života. Pozoruhodné je, že tu upozorňuje aj na to, že Boh nikomu nenadŕža. Takéto slová vyslovené v pohanskej spoločnosti vyznievajú osobitne dôležito: Bohu je vždy milý ten, kto stojí pred Ním so svojou prosbou či potrebou. Teda aj pohan, akým je rímsky vojak Kornélius, má cestu k Ježišovi a spáse otvorenú, nik nie je z tejto možnosti vylúčený. Preto možno, brat/sestra, túto reč považovať aj za akýsi model ohlasovania kresťanstva pohanom. Presne tak, ako to robili aj prví misionári. Spása je teda univerzálna, je to ponuka pre všetkých bez rozdielu národnosti, kultúry či rasy. Pre teba, aj pre mňa, brat/sestra. Záleží iba na nás.

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 3, 15-16. 21-22)

Ľud očakáva Mesiáša a niektorí si myslia, že je to azda Ján. On im však vysvetľuje, že on krstí iba vodou, ale prichádza Mocnejší ako on, ktorému nie je hoden rozviazať remienok na obuvi. A On bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. Keď sa potom ľud dáva krstiť a krst z rúk Jána prijíma aj Ježiš, nebo sa otvorí, na Ježiša zostupuje Duch Svätý ako holubica a z neba zaznieva hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe mám zaľúbenie.“

Po tom, ako Ján Krstiteľ v okolí Jordána hlásal, že je hlas volajúceho na púšti a poučuje ľudí, čo majú robiť (ak máš dvoje šiat, daj jedny tomu, ktorý nemá nijaké alebo vojakom vraví, aby nikomu nekrivdili a boli spokojní so svojím žoldom), vysvetľuje ľuďom svoje postavenie a prezentuje hlbokú pokoru voči Ježišovi. Pretože ak sa necíti hodný rozviazať mu remienok na obuvi, hovorí vlastne inými slovami, že sa cíti ako sluha najnižšieho stupňa, pretože aj pre hebrejského sluhu bola takáto činnosť príliš ponižujúca. Ježiš sa teda dnešným svojím krstom zjavuje ako Boží Syn, ktorého ľuďom predstavuje samotný Boh cez svoje slová a zviditeľňuje ich vo forme holubice – Ducha Svätého, ktorého zosiela. Ježiš je teraz ľuďmi poznaný taký, aký v v skutočnosti je – Boh a Spasiteľ, vyvolenec Boha.

Na jar nás na Slovensku čakajú prezidentské voľby. Opäť budeme hľadať toho, ktorý najlepšie spĺňa naše vlastné kritériá. Tak ako o rok neskôr, keď nás zase čakajú voľby parlamentné. Niektorí budú vyberať toho, ktorý je podľa ich presvedčenia najlepším kandidátom. Iní zase budú vyberať toho podľa nich najvhodnejšieho. Bez ohľadu na zvolené kritériá je v týchto dvoch prístupoch citeľný rozdiel, veď je zrejmé, že najlepší nemusí byť najvhodnejší. A naopak. Nevýhodou je, že svoju voľbu si overíme až vtedy, keď sa ten „náš“ kandidát ujme zvolenej funkcie. V horšom prípade na tento moment ani nemusíme čakať, pretože stojíme pred voľbou tzv. menšieho zla. Aj taký prípad máme ešte na Slovensku v pamäti. Víťaz volieb, teda vyvolenec ľudu, či už je to prezident alebo poslanec, sa ujíma svojej funkcie a nastáva čas plnenie jeho predvolebných sľubov. Nastáva čas, kedy sa veľmi skoro začne prejavovať, ako chápe to, že sa stal vyvolencom ľudu. Žiaľ, zväčša takýto človek, opojený získanými možnosťami, chápe svoju novú situáciu tak, že získal moc a teraz si ju môže po celé svoje funkčné obdobie uplatňovať. Hoc aj silou, veď stelesňuje vôľu ľudu, je ním vybraný, je ich vyvolenec. Iba v menšine prípadov sa stane, že zvolený kandidát pochopí svoju novú pozíciu a možnosti ako službu. Tým, ktorý ho zvolili, dali mu dôveru a očakávajú, že ju naplní.

Moc ako službu chápal aj Ježiš, ktorý bol dnes pri svojom  krste vyvolený Bohom za toho, ktorý má priniesť na zem medzi ľudí svetlo poznania a Pravdy, ten, ktorý má ukázať, že moc je na to, aby slúžila. Dobru, ľuďom, Bohu. Boh pri Ježišovom krste nahlas povedal, že je Ním vyvolený a má v ňom zaľúbenie. A Ježiš celý svoj pozemský život bez zaváhania a pochýb toto svoje poslanie od Otca napĺňal. Nikdy nezneužil svoju moc, vždy ju uplatňoval v pokore a službe ľuďom, ktorým každým svojím slovom a skutkom preukazoval službu v pokore. Nielen svojím súčasníkom, ale aj dnes nám je vzorom, ako sa dá byť vyvoleným, ktorý svoje vyvolenie dáva do služby druhým na ich osoh a slávu Boha, a to ja za cenu svojej skromnosti, pokory a utrpenia. Až po smrť na kríži. Za nás, za každého z nás.

Byť vyvoleným však neznamená len patriť medzi „horných desať tisíc“. Aj my, brat/sestra, si môžeme s radosťou a hrdosťou povedať, že sme vyvolení. Krstom sme sa zaradili medzi tých, ktorí sú zbavení dedičného hriechu, ktorý dostali dar viery a ktorí tak, rovnako ako Ježiš, môžu vykročiť na cestu pokornej služby druhým. Aj keď si väčšina z nás svoj krst nepamätá, predsa je to jeden z najvýznamnejších dní v našom živote. Mimochodom, brat/sestra, vieš dátum svojho krstu? Dnes máme príležitosť nielen si ho zistiť, ale si aj uvedomiť, čo všetko nám tento deň pre celý náš život dal. Ale nielen to. Účastníci Ježišovho krstu počuli, ako Otec povedal Ježišovi, že je Jeho vyvolený Syn. Tým získal od Otca aj svoju moc. Ale to isté, aj keď nie ľudskou rečou, povedal cez kňaza Boh aj nám, aj nás, mňa, teba, brat/sestra, si v ten deň neodvolateľne vybral a vodou označil za svojho vyvoleného. Dnes máme ideálnu príležitosť prehodnotiť, ako každý z nás s týmto vyznačením, s mocou, ktorú získal, naložil. S akou mocou? Máme predsa dar poznania Pravdy, ktorú môžeme šíriť medzi bratmi a sestrami okolo nás. Máme moc dávať, aby sme získavali, pomáhať, aby sme potešili, rozdávať lásku, aby sme napĺňali druhých rovnakým citom, máme moc chápať aj utrpenie svoje či druhých ako krok k nášmu Pánovi, máme moc najrôznejšími formami byť svetlom sveta a soľou zeme. To môžeme iba vtedy, ak sme si vtelené Slovo privlastnili, vtedy, ak naše vyznačenie chápeme nie ako moc alebo nadradenosť, ale ako službu. Veď aj nám Otec pri krste povedal: „v tebe mám zaľúbenie“. A on ho voči nám prechováva neustále, bez ohľadu na to, či sme upadli do hriechu alebo nie. Nechajme sa Otcovou láskou voči nám preniknúť, vhĺbme sa do tohto vyvolenia a snažme sa v pokore slúžiť vždy tam, kde sme a kde je to potrebné. Nech je nám dnešný sviatok krstu Pána pre to výbornou príležitosťou.

Pondelok 1. týždňa v Cezročnom období

Evanjelium podľa Marka (Mk 1, 14-20)

Ján je vo väzení, Ježiš prichádza do Galiley hlásať evanjelium. Robí to slovami: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Keď ide popri Galilejskom mori, vidí rybárov Šimona a Ondreja spúšťať siete do mora. Vyzýva ich, aby išli za Ním, že z nich urobí rybárov ľudí. Oni hneď všetko zanechávajú a idú s Ježišom. O kus ďalej vidí Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána na lodi opravovať siete. Aj ich povoláva. Oni zanechávajú svojho otca na lodi s nádenníkmi a idú s Ním.

Po tom, ako Ján Ježiša pokrstil v Jordáne a Ježiš odolá štyridsaťdňovému pokúšania diabla na púšti, začína svoje verejné účinkovanie upozornením, že sa priblížilo Božie kráľovstvo a výzvou, aby sa ľudia kajali a verili evanjeliu. Hneď potom dáva dohromady svojich najbližších spolupracovníkov – učeníkov a získava prvých štyroch – Šimona, Ondreja, Jakuba a Jána. Z rybárov na mori sa stanú rybári ľudí. 

To, čo čítame v dnešnom evanjeliu, nie je iba história. Iste, takto Ježiš naozaj začal, ale treba povedať, že On v tom pokračuje aj dnes. Vtedy to robil osobne, v priamej komunikácii s ľuďmi, dnes si na to vyberá rozličné cesty a používa aj nás ako svojich poslov interpretujúcich Jeho hodnoty a spôsob nazerania na svet a jeho zmysel, cieľ ľudského života. Tak, ako si v minulosti pre hlásanie evanjelia vybral svojich učeníkov, dnes si vyberá nás. Cez Písmo nám dáva poznať Pravdu, aby sme ju aj my ďalej šírili medzi ľuďmi. Chce, aby sme dnes aj my boli Jeho ústami či rukami vo svete. Aj ja, aj ty, brat/sestra. Zmenila sa doba, preto sa mení aj forma. Už sa od nás nechce, aby sme v synagógach a na zhromaždeniach upútavali verejnú pozornosť prehláseniami a výzvami. Naša evanjelizácia spočíva v našom pôsobení všade tam, kde sa nachádzame: v našich rodinách, spoločenstvách, panelákoch či na pracoviskách. Všade tam môžeme svojím príkladom, postojmi, konaním aj vyjadrovaním sa byť hlásateľmi evanjelia. Navyše – dnes máme k dispozícii aj sociálne siete a webový priestor, ktorý je obrovským priestorom aj pre evanjelizáciu. Nielen priamu, ale aj tú nepriamu. Každý z nás, brat/sestra, má svoje vlastné talenty a svoj osobný priestor a je na každom z nás, akú formu so vyberie. Dôležité je, aby bolo vidieť a cítiť, že naše hodnoty vyvierajú zo srdca, v ktorom je hlboko zakotvená naša viera. A aby bolo viditeľné a zrejmé každému, že to čo hlásame svojimi postojmi aj žijeme vo vlastnom živote. V tom nám môže byť výraznou pomocou ďalšie Ježišovo odporučenie, alebo výzva, aby sme sa kajali a verili evanjeliu. Iste, tieto slová sa nikomu z nás nepočúvajú príjemne, lebo nielen poukazujú na naše slabosti, ale sú aj výzvou, aby sme sa ich aktívne chopili, pozreli sa do vlastného života a svedomia a našli si správnu formu pokánia. Takú, ktorá bude naozaj účinná a bude zdrojom nášho vnútorného duchovného posunu vpred. Lebo ak sa chceme kajať tak, ako to od nás chce Ježiš, musíme sa Ním nechať premieňať. Skúsme sa dnes, brat/sestra, pozrieť do svojho vnútra a položiť si otázku: ak by ma dnes stretol Ježiš, stál/a by som mu za to, bol by som hodný/á toho, aby ma zavolal medzi svojich učeníkov? Ako by som vyzeral v Jeho očiach? Ako?

Utorok 1. týždňa v Cezročnom období

Evanjelium podľa Marka (Mk 1, 21-28)

Je sobota a Ježiš vchádza do synagógy učiť. Všetci žasnú nad Jeho učením, pretože vystupoval ako ten, čo má moc, nie ako zákonníci. Je tam prítomný aj človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkne: „čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkáže: „mlč a vyjdi z neho!“ A nečistý duch ho opúšťa. A všetci ostatní sa čudujú a vzájomne sa vypytujú, čo je to, či je to nové učenie s mocou, keď aj nečistým duchom prikazuje a oni Ho poslúchajú. A chýr o Ježišovi sa okamžite nesie do celej krajiny.

Ježiš vchádza do synagógy po tom, ako medzi svojich učeníkov prizval prvých štyroch – Šimona, Ondreja, Jakuba a Jána, dovtedy rybárov. Sme v Kafarnaume, mestečku na brehu Genezaretského, teda Tiberiadského jazera na severe Palestíny. Ježiš začína svoje verejné pôsobenie a hneď sa stretáva so zlom v človeku posadnutom diablom. Ježišove konanie doslova otrasie zhromaždenými ľuďmi, keď na vlastné oči vidia, že Ten, ktorý ich učí teraz, je Niekto úplne iný ako zákonníci, od ktorých doteraz počúvali výklady nekonečných židovských pravidiel života, ktoré oni sami často nežili. Tu na vlastných očiach vidia, že to, čo dokáže Ježiš urobiť pred ich očami, je niečo výnimočné, čo od zákonníkov nikdy nevideli. Sú svedkom nebývalého kontrastu medzi satanom a mocou, ktorá ho vie premôcť.

Ježiš vchádza do synagógy nikým nepoznaný, ničím nápadný, nijako sa vymykajúci vzhľadom ostatným prítomným. Je tu však jeden významný rozdiel: keď začne hovoriť, je síce pokojný, láskavý, mierny ako možno mnoho iných, ale v konaní nezvyčajne a ojedinele rázny – dokáže zbaviť človeka zlého ducha, posadnutosti, s ktorou si nikto nevedel dať rady. A vie, že od zákonníkov sa mu pochvaly nedostane. Otázka posadnutého: „čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský?“ bola vyslovená pred dvetisíc rokmi, ale znie tak, akoby sme si ju práve prečítali v novinách či na internete. Dnešný svet je plný provokácií, snahy dokazovať, ako sú Ježišove pravidlá života zlé a nedokonalé, ako nerešpektujú slobodu človeka a jeho rozhodovania, ako ho obmedzujú a neumožňujú mu užívať si život a získať od neho všetko, čo ponúka. Diabol je aktívny a svoje zlo nám predkladá ľúbivými slovami zabalené v pozlátke modernosti a pokroku. Presviedča nás, že zlo nie je zlom, veď väčšina ľudí ho vidí dobre. Tak sa pridaj, nebuď zaostalý! Na svete si iba raz, preto si ho treba užiť tak, ako sa len dá. Brat/sestra, nestáva sa aj tebe, že si niekedy pod tlakom takýchto vplyvov povieš, že je na tom užívaní sa predsa aj niečo dobré? Veď toľkí mu podliehajú a nie sú to zlí ľudia? Niekedy môžu byť lákadlá sveta pre nás akýmsi liekom na naše vnútro, ktoré sa trápi nezdarom v práci či v rodine. Preto si treba trošku užiť, rozptýliť sa, dožičiť si nejaký ten zážitok, veď koľkí to tak robia? Však to bude iba raz, a keď sa polepší, už to nechám! Má to však jedno ale: lieky sú návykové. A návyk – to je vlastne závislosť. Preto sa môže ľahko stať, že k jednej dávky lieky sa pridá druhá, a ďalšia a potom vznikne pravidlo. Inak povedané – závislosť na hriechu. A keď sa stane každodenným, postupne sa prestane zdať aj hriechom. To je presne to, čo chce diabol. Dajme si, brat/sestra, pozor, aby sme napokon takýmto spôsobom aj my Ježišovi nehovorili: čo Ťa do mňa, Ježiš Nazaretský? Možno aj nevedomky. Pozrime sa preto do svojho vnútra, brat/sestra, a skúsme sa spýtať sami seba, či naozaj viem vzdorovať diablovým ponukám, či sa im aktívne bránim a vytesňujem ich tak zo svojho života.

Streda 1. týždňa v Cezročnom období

Evanjelium podľa Marka (Mk 1, 29-39)

Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy a vchádza do Šimonovho a Ondrejovho domu. Sprevádzajú ich Jakub a Ján. Šimonova svokra leží v horúčke. Ježiš pristupuje k chorej, chytá ju za ruku a dvíha ju. Horúčka ju opúšťa a ona ich obsluhuje. Po západe slnka k Nemu začínajú prinášať všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi, takže celé mesto je zhromaždené pri dverách domu. Ježiš uzdravuje mnohých aj zbavuje veľa ľudí zlých duchov, a pretože Ho ľudia spoznávajú, nedovoľuje im o tom hovoriť. Na úsvite sa uťahuje na opustené miesto, aby sa pomodlil. Šimon Mu prichádza povedať, že Ho všetci hľadajú. Ježiš ho však pozýva ísť aj do susedných dedín, aby aj tam kázal, veď na to prišiel. A začína chodiť po celej Galilei, káže v synagógach a vyháňa zlých duchov.

Ministerstvo zdravotníctva nedávno ohlásilo Rok prevencie, ktorý práve začína prvou fázou svojej realizácie. Zdravotné poisťovne oslovia vybraných pacientov, aby prišli k svojim lekárom a absolvovali jednoduchý lekársky test, ktorý im v prípade, že sú v počiatočnom štádiu určitého onkologického ochorenia, odhalí jeho prvé príznaky, vďaka čomu bude ich liečba účinnejšia, rýchlejšia a s vysokou šancou na vyliečenie. Je to praktická časť súčasného celosvetového trendu modernej medicíny – chorobe je lepšie predchádzať, ako ju už rozvinutú liečiť. Napokon, nie je to žiadna prevratná novinka – každý z nás vie, že po dosiahnutí určitého veku má nárok na preventívnu prehliadku, ktorej ciele a rozsah je presne definovaný. Aj dieťa tak, ako rastie, má určené vekové kóty, kedy má absolvovať preventívnu prehliadku u detského lekára. Dokonca existujú aj špecializované preventívne programy, ktoré sa zameriavajú na odhalenie choroby, ktorá sa ešte neprejavila tak ako ten, ktorý sa práve na Slovensku rozbieha. Medicína pochopila, že je pre všetky strany – pacienta, lekára aj spoločnosť lepšie, ak sa predíde chorobe, ako by sa mala už rozvinutá liečiť. Vsadila teda na účinný postup – radšej problémom predchádzať, ako odstraňovať ich následky.

V dnešnom evanjeliu sa nám predstavuje Ježišove mesiášske tajomstvo – Ježiš totiž od zázračne vyzdravených ľudí žiada, aby o podstate zázraku mlčali. Je zrejmé, že Ježiš má obavy z nepochopenia zo strany ľudí: tých, ktorí boli jeho očitými svedkami, ale aj ostatných, ktorí neboli priamo prítomní Jeho zázrakom. Tu niekde by mohla byť podstata odkazu týchto udalostí, ktoré popisuje Marek. Ježiš kázal v synagóge, aby využil prítomnosť ľudí na ich zorientovanie sa, aby im ukázal, kde je zmysel života. Potom prichádza do Šimonovho domu iste unavený a hladný dúfajúc, že si tu odpočinie a nasýti sa. Gazdiná domu, ktorá by ich mohla v tomto smere uspokojiť, je ale chorá, neschopná pripraviť im čokoľvek. Ježiš ju teda uzdraví. Keďže bola sobota, deň pokoja, celý deň zrejme zotrvali v rozhovoroch a oddychu. Za ten čas sa ale zvesť o uzdravení stihla rozchýriť mestom, takže večer po zotmení, keď už začal nový deň, ľudia neváhali priniesť svojich chorých, aby ich Ježiš uzdravil. On tak síce urobí, ale odoberie sa na tiché miesto, aby sa mohol pozhovárať so svojím Otcom a potom sa vydáva na cestu, aby mohol pokračovať vo svojom kázaní, „veď na to som prišiel.“ Ježiš teda nechce, aby v Ňom ľudia videli uzdravovateľa fyzických neduhov. Nie preto, že by to nerobil, ale iste najmä kvôli tomu, aby v tejto Jeho činnosti ľudia nevideli to hlavné, čo priniesol. Choroby, z ktorých ľudí dostával, boli z veľkej väčšiny dôsledkom hriechov tých ľudí, On však neprišiel na to, aby ľudí dostával z dôsledkov ich spôsobu života, ale aby sa zameral na ich príčiny. Aby ľudí naučil, kde je dôvod ich problémov, aby im ukázal, čo majú vo svojom živote zmeniť, aby predišli zbytočným fyzickým chorobám. Ježiš teda ide na podstatu veci – chce ľuďom objasniť, že v živote treba vnímať jeho podstatu. Pretože ak budú ľudia vedieť rozoznať dobro, ale aj zlo vo všetkých jeho podobách a formách, môžu takto predísť mnohým problémom. Ježiš teda vsadil na prevenciu, na to, aby ľudia poznali príčiny problémov a predchádzali im, než aby bolo potom potrebné ich liečiť z dôsledkov. Tak, ako dnešná moderná medicína. Zrejme preto Mu tak veľmi záležalo na tom, aby ľudia v Ňom nevideli iba uzdravovateľa fyzických neduhov, pretože by to bolo mimo podstaty Jeho pôsobenia na zemi. On chcel, aby v Jeho pôsobení bolo podstatné šírenie evanjelia, pretože vedel, že jeho pochopenie a presadenie do života ľudí ich pomôže zbaviť mnohých neduhov aj chorôb, ktoré už nebude potrebné liečiť. Skrátka – On neprišiel liečiť fyzické choroby, aj keď to z viacerých dôvodov robil, ale učiť ľudí Pravde. Jeho mesiášske tajomstvo bolo vlastne tiež prevenciou pred tým, aby sa ľudia na Neho nepozerali ako na zázračného liečiteľa, ale aby pochopili, že im prináša oveľa viac – poznanie, ktorého uplatňovanie v živote im ušetrí mnoho problémov. Preto mnohokrát zakazoval ľuďom šíriť informácie o Jeho zázračných uzdraveniach. Jeho kázanie predsa prinášalo ľuďom poznanie, ktoré ich viedlo k významným zmenám v ich živote na ich vlastný prospech. Lebo najdôležitejšie na Jeho pôsobení medzi ľuďmi bolo práve Jeho slovo. Brat/sestra, aké miesto má v tvojom živote Ježišovo slovo?

Štvrtok 1. týždňa v Cezročnom období

Evanjelium podľa Marka (Mk 1, 40-45)

Ježiša na kolenách prosí malomocný slovami: „ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa nad ním zľutúva, vystiera svoju ruku, aby sa ho dotkol, a vraví mu: „chcem, buď čistý.“ A malomocný okamžite vyzdravel. Aj jemu prísne pohrozí, aby nikomu nič nepovedal, ale žiada, aby sa ukázal kňazovi a za svoje očistenie priniesol obetu. Ten však všade rozchýril, čo sa s ním stalo, takže Ježiš kvôli tomu už nemôže vojsť do mesta, ale zdržiava sa na opustených miestach. Ale ľudia Ho nachádzajú i tam.

Ježiš sa malomocného dotýka. Urobí veľké gesto, pretože v Jeho časoch bol malomocný nečistým a vylúčeným zo spoločnosti, musel žiť mimo miest opustený a ak sa premiestňoval, musel kričať na všetkých, okolo ktorých išiel, že je nečistý, aby sa mu mohli zďaleka vyhnúť. Takýto človek bol teda vyvrhnutý zo spoločnosti a za daných okolností vlastne úplne odpísaný. Bol vlastne odsúdený na pomalú a ťažkú smrť. Malomocný z nášho dnešného čítania bol človek, ktorý si toto všetko naplno uvedomoval a zároveň pochopil, kde je jeho šanca. Našiel si cestu k Ježišovi, lebo vedel, že tam je jeho záchrana. Opieral sa o svoju vieru postavenú na predošlom poznaní. Jeho slová „ak chceš“ sú jasným znamením, že veril v Ježišovu moc. A nesklamal sa, Ježiš ho uzdravil nielen slovom, ale aj gestom, dotykom. Mal však zvláštne prianie – aby vyzdravený išiel najprv za kňazom a za svoje uzdravenie priniesol obetu. Možno akési zadosťučinenie za svoje minulé hriechy, lebo teraz bol očistený nielen fyzicky, ale aj duševne, veď preukázal svoju hlbokú vieru.

Možno si povieš, brat/sestra, že čo s tým textom dnes, ako sa k nemu postaviť, veď malomocenstvo je už dávno minulosťou a vôbec nie je potrebné sa ho obávať. V tom máš pravdu, my však vieme, že celé Písmo je pretkané inotajmi, obrazmi, náznakmi, ktoré nám majú niečo napovedať. Skúsme sa preto na dnešné evanjelium pozrieť aj z tohto hľadiska. Malomocenstvo je infekčná choroba, ktorá začína pomaly a nenápadne škvrnami na tele, ktoré sú necitlivé na dotyk, a iba pomaly sa rozširuje na celé telo. Postihnuté miesta postupne odumierajú, a to až tak, že tkanivo odpadáva od tela a vznikajú hlboké a nezahojiteľné rany, ktoré sa rozšíria na celé telo, až ho zahubia. Nepodobá sa to na hriech, brat/sestra? Nie je to aj s našou náchylnosťou k nemu podobne? Zlo tiež začína ako malé nevinné porušenie pravidiel, ktorému zdanlivo nie je potrebné venovať veľkú pozornosť. Ono si však pre seba uzurpuje stále viac a viac. Postupne, nenápadne a nepozorovane je už to nie je len maličkosť a občas, ale tak, ako postupuje čas, postupne odumiera aj časť svedomia a hriech sa stáva stále menším a menším zlom z pohľadu človeka, ale v jeho vnútri je to stále sa zväčšujúci vážny problém, ktorý – neliečený spytovaním svedomia a sviatosťou zmierenia – môže prerásť až do vnútornej záhuby človeka. Pôsobí teda rovnako zhubne ako malomocenstvo. Ale tak, ako malomocný veril uzdravujúcej moci Ježiša a našiel si k nemu cestu, to isté platí aj pre nás, brat/sestra, ak sa chceme z hriechu účinne uzdraviť – nájsť si cestu k Ježišovu v hlbokej viere, akú prejavil aj malomocný, a otvoriť sa Mu, aby sa nás mohol dotknúť a uzdraviť nás. Teda dnešné evanjelium nás vlastne vyzýva správať sa rovnako – ísť za Ježišom do spovednice, prejaviť ľútosť a odhodlanie sa zlepšiť a potom konať zadosťučinenie tak, ako malomocný u kňaza. A tým sa začleniť do spoločenstva zdravých a opäť môcť vytvárať communio – spoločenstvo prijímajúcich, teda tých, ktorí nosia Krista vo svojom srdci. Dnešné evanjelium je treto pre nás aj výzvou nazrieť poctivo do svojej duše a poučiť sa z príkladu dnešného malomocného. Aby sme si boli istí, že malomocenstvo hriechu nám nehrozí.

Piatok 1. týždňa v Cezročnom období

Evanjelium podľa Marka (Mk 2, 1-12)

Ježiš sa vracia do Kafarnauma. Ľudia zisťujú, kde je, a vo veľkom množstve sa zhromaždia pred domom, v ktorom sa nachádza. A Ježiš im ohlasuje evanjelium. Štyria ľudia prinášajú chromého, ale pre veľký dav ho nedokážu dostať k Ježišovi do domu. Preto odkrývajú strechu a spúšťajú ho dnu. Ježiš, vidiac ich vieru, ochrnutému povie, že sa mu odpúšťajú hriechy. Prítomní zákonníci ho však obviňujú z rúhania, veď hriechy môže odpúšťať iba Boh. Ježiš pozná ich zmýšľanie a pýta sa ich, čo je ľahšie: povedať ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu povedať, aby si vzal svoje lôžko a išiel? A aby ich presvedčil o svojom pôvode, vraví ochrnutému, aby si vzal lôžko a išiel. Ten tak skutočne urobí a všetci udivene vravia, že také niečo ešte nevideli.

Jadrom dnešného evanjelia sú dve základné udalosti: zázrak uzdravenia a konfrontáciu názorov Ježiša s farizejmi a zákonníkmi, ktorí boli v tom čase jedinými vykladačmi zákona. Tí chránili vtedajší zákon, ktorý okrem iného zakazoval tým, ktorí zachovávali zákon, aby boli v akomkoľvek kontakte s hriešnikmi. To Ježiš zjavne porušil. Možno sa ti, brat/sestra, bude zdať čudné, že chorého spúšťali strechou. Je preto dobré vedieť, že palestínske domy mali konštrukciu terasovitých striech, aby ich mohli využívať ako úložné priestory s pohodlným prístupom k odloženým veciam. Nad trámami, ktoré boli nosnou časťou strechy, bývali aj ďalšie žrde prekryté haluzami a raždím, takže ich odkrytím bolo jednoduché spraviť otvor. Je však zrejmé, že ľudia, ktorí chromého takto spúšťali do domu, museli vynaložiť nemalé úsilie na to, aby dosiahli, čo chceli.

Ježiš musel byť nepochybne dojatý úsilím týchto ľudí, ktorí sa nevzdali, keď videli pred sebou zdanlivo neprekonateľnú prekážku nepreniknuteľného davu ľudí pred domom, nedali sa odradiť a s námahou, a možno aj rizikom zranenia dopravili chromého k Ježišovi. Vidiac ich vieru a snahu, uzdravil chromého, aby snaha a námaha jeho priateľov nevyšla nazmar. Možno sa ti niekedy stalo, brat/sestra, že si prosil Pána o niečo, a Pán ti hneď neodpovedal. Mal si pocit, že ťa nevypočul, že tvoja prosba nebola pre Neho natoľko naliehavá alebo vážna, aby ju vypočul. Nevzdal si sa prirýchlo? Nemal si vo vzťahu k Bohu pocit, že ty poprosíš, a On splní, veď si prosil úprimne a o dobrú vec? Ale náš vzťah s Bohom nie je obchod fungujúci na princípe objednávka – dodávka. Pán vie, čo je pre nás kedy dobré, a súčasne aj to, že vyprosované si treba aj zaslúžiť. A okrem toho: Boh nám vždy a v každej situácii dá to, čo potrebujeme. Napr. aj silu na to, aby sme zdolali prekážku, o ktorej odstránenie možno práve prosíme. A keď ju s jeho pomocou zdoláme, sme radi, že sme niečo dokázali a zaslúžili si to. Veď aj v Písme je mnoho príkladov toho, ako trpezlivosť a vytrvalosť v prosbách k Ježišovi priniesla tomu, kto prosil, túžený výsledok. Len Boh vie, prečo nás niekedy nechá čakať. Možno je to pre nás práve príležitosť pre vrúcnu, úprimnú a vytrvalú modlitbu. Dnešný deň začíname Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Bolo by iste úžasné, ak by sme sa všetci, ktorým na jednote kresťanov záleží, zjednotili v hlbokej, úprimnej a vytrvalej prosbe za tento ušľachtilý cieľ. Taká jednotná a vytrvalá modlitba by nepochybne mala svoju obrovskú silu. Brat/sestra, skús sa dnes zamyslieť nad svojou vytrvalosťou v modlitbách i nad tým, ako k nim pristupuješ, či nevidíš vo svojej modlitbe objednávku na urgentné „doručenie“. A ak by si našiel v nastávajúcom týždni čas na modlitbu za zjednotenie kresťanov, pripojil by si sa do iste veľkého davu veriacich prosiacich o jednotu medzi nami. Je viac ako potrebná.

Sobota 1. týždňa v Cezročnom období

Evanjelium podľa Marka (Mk 2, 13-17)

Ježiš prichádza k moru a s ním zástupy ľudí, ktorých učí. Idúcky vidí na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a vyzýva ho, aby išiel s Ním. Ten ho poslúchne. Neskôr Ježiš u neho v dome stoluje, a spolu s nimi sú tam aj mnohí mýtnici a hriešnici. Vidia to  farizeji a zákonníci, hneď sa začnú pýtať, prečo Ježiš s nimi jedáva. Ježiš to počuje a vysvetľuje, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí, preto on neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov.

Ježiš v očiach strážcov zákona ho opäť porušuje, lebo sa stretáva, ba dokonca stoluje s hriešnikmi, teda nečistými. To iste zaskočilo aj Jeho hostiteľa Léviho (Matúša), ktorý nečakal, že Ježiš bude jeho osobným hosťom, ako aj to, že medzi hosťami v jeho dome nebudú iba učeníci, ale aj takíto ľudia. Veď spoločné stolovanie bolo v tých časoch významnou spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa odohrávali dôležité skutočnosti. Ježiš takto stoloval v Káne alebo pri Poslednej večeri či mnohokrát inokedy. Je preto zrejmé, že Ježiš takto dáva najavo, že nikoho nezavrhuje, že všetci majú k Nemu otvorenú cestu. Len nedávno sme v Liste Efezanom čítali, že „pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Ježišovi Kristovi.“ Je to úžasný odkaz aj pre nás, brat/sestra! Aj my sme predsa často hriešnikmi, dnešnými zákonníkmi, ktorí síce z času na čas zákon vykladajú, ale sa ho úplne nedržia. Ale aj pre nás je Ježiš pripravený, a keď Ho o to požiadame, sadne si aj s nami za jeden stôl. Ten eucharistický je dennodenne pripravený na to, aby si k nemu pristúpil. Nech nám nie sú príkladom mnohí dnešní boháči alebo politici, ktorí sa tešia svojej prítomnosti na prvých stránkach bulvárnych novín či obrazovkách komerčných televízií bažiacich hlavne po čo najvyššej sledovanosti, pretože im prináša zisky. Stačí sa napr. pozrieť na prebiehajúcu anketu o najväčšom Slovákovi v histórii a mená, ktoré sa do výberu dostali. To hovorí za všetko, rovnako ako to, ktorí sa tam nedostali. Dnes žijeme vo svete, kde tí, ktorí nám majú a môžu byť vzorom, sú často nenápadní, spoločnosťou nevšímaní, ale ľudsky mimoriadne hodnotní ľudia, o ktorých sa z novín ani televízie nedozvieme. Ježiš nás však svojím dnešným gestom uisťuje, že aj keď sme chorí hriechom, Jeho uzdravujúca sila je nám stále k dispozícii. Jej hojnosť aj dostupnosť môžeme, brat/sestra, prirovnať k švédskemu stolu, ktorý sa prehýba dobrotami, musíme si však pre ne prísť a vybrať si ich. Ježiš nám prestrel bohatý stôl, niečo ako „obrúsok, prestri sa“, ktorý je vždy plný a pripravený ponúknuť čokoľvek zo svojho obsahu. Musíme však k nemu prísť a načiahnuť sa. Ten eucharistický stôl je tiež takýmto švédskym stolom – z jeho bohatstva neubúda. Čerpajme z neho, brat/sestra! Prijmeš toto Ježišovo pozvanie, brat/sestra?

Obrázok - zdroj: www.orderofpreachersindependent.org