Pozvanie

Pozývame všetkých rusovských farníkov, aj našich pravidelných hostí z okolia, zapojiť sa do farských synodálnych aktivít.

Ďakujeme za vašu aktívnu účasť.

Modlitba za synodu

Adsumus Sancte Spiritus

(modlitba za synodu)

Stojíme tu pred tebou, Duchu Svätý, zhromaždení v tvojom mene. Ty sám nás povedieš, príď a prebývaj v našich srdciach.

Nauč nás, po akej ceste máme kráčať a ako sa o to usilovať. Sme slabí a hriešni; nedopusť, aby sme roznecovali zmätok. Nech nás nevedomosť neprivedie na mylné chodníky, ani samoľúbosť neopantá naše skutky.

Daj, nech v Tebe nájdeme jednotu, Aby sme spoločne kráčali k večnému životu. Nech nezídeme z cesty pravdy a pridržiavame sa toho, čo je správne. O to ťa prosíme, lebo ty konáš svoje dielo na každom mieste a v každom čase, v spoločenstve s Otcom i Synom, po všetky veky vekov.

Amen.

Čo je synodalita?

Pápež František vynikajúco vyjadril podstatu synodality vo svojom príhovore počas svetovej synody biskupov o mladých: „cieľom synody, a teda tejto synodálnej konzultácie, nie je produkovať dokumenty, ale „dať vypučať snom, vzbudiť proroctvá a videnia, dať rozkvitnúť nádejam, podnietiť dôveru, obviazať rany, previazať vzťahy, vzbudiť úsvit nádeje, učiť sa jeden od druhého, a vytvoriť pozitívne vnímanie, ktoré osvieti mysle, zahreje srdcia, navráti silu rukám"

Ako bude synodálny proces u nás prebiehať

Synoda má tri etapy:

1. diecézna fáza;

2. kontinentálne stretnutia;

3. svetová Synoda biskupov v Ríme.

Pre účely nastavenia a koordinácie diecéznej fázy procesu v Bratislavskej arcidiecéze zriadil otec arcibiskup Zvolenský osemčlenný Arcidiecézny synodálny tím, ktorý vedie vdp. Juraj Vittek.

Predmetom a obsahom diecéznej fázy synodálneho procesu sú konzultačné stretnutia na farskej úrovni, do ktorých sa môže zapojiť každý. Stretnutia majú formu stretnutí cca 10 osôb, v ktorých sa bude diskutovať na témy stanovené synodálnym procesom. Tu budeme počúvať svoje skúsenosti s tým, ako sa nám darí kráčať spolu, budeme viesť dialóg, aby sme lepšie porozumeli pohľadu iných, a budeme rozlišovať, čo nám cez tieto skúsenosti Duch Svätý bude chcieť povedať, aby sme hľadali nové spoločné cesty, ktoré by urobili evanjelizáciu účinnejšou.

Farnosť nemusí diskutovať na všetky témy, môže si z nich vybrať aj ľubovoľnú časť. Zhmotnením týchto stretnutí bude písomné zhrnutie záverov farským koordinátorom a to do konca mája 2022. Farský koordinátor priebežne informuje Arcidiecézny synodálny tím a zúčastňuje sa koordinačných stretnutí. 

S použitím: www.synoda.abuba.sk

Prihlásenie

10 diskusných tém

I. SPOLOČNÍCI NA CESTE

V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. Kto sú tí, čo v našej miestnej cirkvi „kráčajú spoločne"? Keď hovoríme „naša cirkev", kto k nej patrí? Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú naši druhovia na ceste, aj mimo okruh Cirkvi? Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji?

II. POČÚVANIE

Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce, bez predsudkov. Komu naša partikulárna cirkev „dlží počúvanie"? Ako sú vypočutí laici, zvlášť mladí a ženy? Ako integrujeme prínos zasvätených osôb? Aký priestor má hlas menšín, odmietnutých a vylúčených? Dokážeme identifikovať predsudky a stereotypy, ktoré nám bránia v počúvaní? Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?

III. VYJADRENIE NÁZORU

Všetci sú vyzvaní hovoriť s odvahou a parrésiou, t.j. zahrnúť slobodu, pravdu a lásku. Ako podporujeme v rámci nášho spoločenstva a jeho orgánov slobodný a autentický komunikačný štýl, bez dvojtvárnosti a oportunizmu? A ako je to voči spoločnosti, ktorej sme súčasťou? Kedy a ako dokážeme povedať to, čo nám leží na srdci? Ako funguje vzťah s médiami (nielen katolíckymi)? Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?

IV. SLÁVENIE

„Spoločne kráčať" je možné len vtedy, keď sa to zakladá na komunitnom počúvaní Božieho slova a na slávení Eucharistie. Akým spôsobom modlitba a liturgické slávenie reálne inšpiruje a orientuje naše „spoločné kráčanie"? Ako inšpirujú naše najdôležitejšie rozhodnutia? Ako podporujeme aktívnu účasť všetkých veriacich na liturgii a vykonávaní posväcovacej funkcie? Aký priestor má vykonávanie služieb lektorátu a akolytátu?

V. SPOLUZODPOVEDNOSŤ ZA MISIU

Synodalita je v službe misii Cirkvi, na ktorej sú povolaní podieľať sa všetci jej členovia. Keďže všetci sme misionárski učeníci, akým spôsobom je každý pokrstený povolaný stať sa protagonistom misie? Ako cirkevné spoločenstvo podporuje vlastných členov zapojených do služby v spoločnosti (v sociálnej a politickej oblasti, vo vedeckom výskume a vyučovaní, v oblasti sociálnej spravodlivosti, ochrany ľudských práv či starostlivosti o spoločný dom, atď.)? Ako im pomáha prežívať tieto úlohy v logike misie? Ako sa deje rozlišovanie týkajúce sa rozhodnutí súvisiacich s misiou a kto sa na ňom podieľa? Ako boli s ohľadom na účinné kresťanské svedectvo integrované a prispôsobené rôzne tradície, zvlášť tie východné? Ako funguje spolupráca na územiach, kde sú prítomné rôzne cirkvi sui iuris?

VI. DIALÓG V CIRKVI A SPOLOČNOSTI

Dialóg je cestou vytrvalosti, ktorá zahŕňa aj stíšenie a bolesť, ale je schopná prijať skúsenosti jednotlivcov i národov. Aké sú miesta a spôsoby dialógu v rámci našej partikulárnej cirkvi? Ako sa vyrovnávame s odlišnými pohľadmi, konfliktmi, ťažkosťami? Ako podporujeme spoluprácu so susednými diecézami, s náboženskými komunitami prítomnými na našom území a medzi nimi a tiež s laickými združeniami a hnutiami a medzi nimi navzájom, atď.? Aké skúsenosti s dialógom a spoločným úsilím máme spolu s veriacimi iných náboženstiev a s neveriacimi? Ako Cirkev vedie dialóg a učí sa od iných spoločenských inštitúcií: sveta politiky, ekonomiky, kultúry, občianskej spoločnosti, chudobných…?

VII. EKUMENIZMUS

Dialóg medzi kresťanmi z odlišných denominácií, zjednotenými jedným krstom, má osobitné miesto na synodálnej ceste. Aké vzťahy udržiavame s našimi bratmi a sestrami z iných kresťanských denominácií? Akých oblastí sa týkajú? Aké ovocie máme z tohto „spoločného kráčania"? S akými ťažkosťami sme sa stretli?

VIII. AUTORITA A SPOLUÚČASŤ

Synodálna Cirkev je Cirkev participatívna a spoluzodpovedná. Ako sa stanovujú ciele, ktoré treba sledovať, cesty k nim a kroky, ktoré treba uskutočniť? Ako sa vykonáva autorita v rámci našej partikulárnej cirkvi? Aká je prax tímovej práce a spoluzodpovednosti? Ako podporujeme laické služby a prevzatie zodpovednosti veriacimi? Ako fungujú synodálne orgány na úrovni partikulárnej cirkvi? Prináša to plodné skúsenosti?

IX. ROZLIŠOVANIE A ROZHODOVANIE

V synodálnom štýle sa rozhoduje prostredníctvom rozlišovania, na základe konsenzu, ktorý vyplýva so spoločnej poslušnosti voči Duchu. Pomocou akých postupov a metód sa spoločne rozlišuje a prijímajú rozhodnutia? Ako je možné ich zlepšiť? Ako podporujeme spoluúčasť na rozhodovaní v rámci hierarchicky štruktúrovaného spoločenstva? Ako skĺbiť konzultačnú fázu s rozhodovacou, decision-making proces s momentom decision-taking? Akým spôsobom a akými prostriedkami podporujeme transparentnosť a zodpovednosť?

X. FORMOVANIE V SYNODALITE

Spiritualita „spoločného kráčania" sa má stať výchovným princípom pre formovanie ľudskej osoby a kresťana, rodín a spoločenstiev. Ako formujeme osoby, zvlášť tie, čo zastávajú zodpovedné úlohy v rámci kresťanskej komunity, aby boli schopné „spoločne kráčať", počúvať sa navzájom a viesť dialóg? Akú formáciu ponúkame, pokiaľ ide o rozlišovanie a vykonávanie autority? Aké nástroje nám pomáhajú pochopiť dynamiku kultúry, v ktorej sme ponorení, a jej dopad na náš štýl prežívania Cirkvi?

Z rozhodnutia správcu farnosti J. M. Prachára a Farskej rady je farským koordinátorom synodálneho procesu v našej farnosti Vladimír Heriban. Moderátori jednotlivých skupiniek budú určení podľa záujmu farníkov a sformovania tematických skupín po tom, ako bude ukončené hlásenie sa farníkov k tejto aktivite.

Základné informácie o synodálnom procese

Kódex kánonického práva v kánone 342 o synode hovorí, že je to „zhromaždenie biskupov, vybratých z rozličných krajín sveta, ktorí sa schádzajú v stanovenom čase, aby udržiavali úzke spojenie medzi Rímskym veľkňazom a biskupmi a aby Rímskemu veľkňazovi radami poskytovali pomoc, keď ide o neporušenosť a vzrast viery a mravov, dodržiavanie a upevňovanie cirkevnej disciplíny, a aby posúdili otázky týkajúce sa činnosti Cirkvi vo svete." Z toho vyplýva, že ide o inštitúciu pravidelnej komunikácie biskupov z celého sveta s Rímskym biskupom na témy, ktoré si žiada aktuálna doba. Tento inštitút existuje od 15. septembra 1965, kedy ho zriadil pápež Pavol VI.

Základnou úlohou synody je rozoberať otázky predložené na rokovanie a vyjadriť želania, nie však o nich rozhodnúť, alebo vydať o nich dekréty, ak jej v určitých prípadoch nedal moc rozhodovania Rímsky veľkňaz, ktorý v tomto prípade má právo potvrdiť rozhodnutia synody.

Synoda má tri druhy zhromaždení:

1. Riadne generálne zhromaždenie – v súčasnosti raz za 3 až 4 roky (o aktuálnych otázkach);

2. Mimoriadne generálne zhromaždenie – podľa potreby (na témy vyžadujúce rýchlu odpoveď);

3. Zvláštne zhromaždenie – na regionálnej úrovni určené pre lokálne otázky a problémy.

Výsledkom synodálneho zhromaždenia býva spravidla posynodálna exhortácia – dokument, ktorý spracováva výsledky rokovania biskupov. Zatiaľ posledný dokument, ktorý vznikol, je posynodálna apoštolská exhorácia Christus Vivit (Kristus žije).