Asi niet človeka, ktorý by nepoužíval nejaký dopravný prostriedok: Od kočíka pre batoľa až po motorky či osobné autá, špeciálne vozidlá a lietadlá ani nespomínajúc. Skracujú vzdialenosti, pomáhajú komunikácii ale i preprave čohokoľvek. Používaním týchto prostriedkov sa okrem iného zdokonaľuje povedomie vzájomnej pomoci, je to vhodná príležitosť vzývať Boha o požehnanie a zároveň sa modliť za ľudí, ktorí́ ich používajú. Aby Boh na príhovor sv. Krištofa, patróna cestujúcich, ochraňoval nielen šoférov, ale všetkých účastníkov cestnej premávky na ich cestách. A práve túto príležitosť budeme mať v najbližší víkend. V nedeľu, 27. júla bude náš pán farár Július M. Prachár po svätej omši so začiatkom o 9:30 hod. požehnávať dopravné prostriedky farníkov. Privezte svojich tátošov na požehnanie!

DÔLEŽITÉ!: Vzhľadom na obmedzené priestory v blízkom okolí kostola aj existujúci zákaz vjazdu motorových vozidiel do tejto zóny budú vozidlá na požehnanie priebežne prichádzať od pošty ku kostolu, kde zabočia doprava do uličky, na ktorej je evanjelický chrám. Pohyb vozidiel budú regulovať príslušníci rusovského Dobrovoľného hasičského zboru. Žiadame všetkých, aby rešpektovali ich pokyny.

Pamätajte, že pre pohodu na cestách nestačí mať svoj dopravný prostriedok iba požehnaný, ale nevyhnutné je plné rešpektovanie dopravných predpisov, predvídavosť a ohľaduplnosť k ostatným účastníkom cestnej premávky!

Sv. Krištof patrí medzi veľmi známych a populárnych svätých. O jeho živote a smrti nevieme však povedať nič určitého. Podľa legendy bol synom pohanského kráľa (v Kanaáne alebo v Arábii). Kráľova manželka bola však kresťankou. Vďaka jej modlitbám sa im narodil syn, ktorého pohanský kráľ nazval Offerus a zasvätil ho pohanským bohom Apollovi a Machmetovi. Offerus sa vyznačoval veľkou silou a obrovskou postavou. Keď dospel, chcel slúžiť len tomu najmocnejšiemu, koho stretne. Slúžil teda mocnému kráľovi, a potom aj satanovi. No zistil, že aj satan sa trasie pred krížom. Hľadal teda ďalej a našiel istého pustovníka (Babylasa), ktorý mu povedal o Bohu a naučil ho základným pravdám viery. Krištof sa dal pokrstiť. Ako svoju úlohu a Božiu vôľu pre seba považoval pomáhať ľuďom dostať sa na druhý breh prudkej rieky. Jeden deň sa stalo, že prišlo dieťa, ktoré chcelo ísť tiež na druhý breh. Krištof ho teda vzal na plecia a niesol. Dieťa však bolo každým krokom ťažšie a ťažšie. Krištofovi sa zdalo, akoby niesol celý svet na svojich ramenách. Dieťa sa mu predstavilo ako Spasiteľ celého sveta a kázalo mu, aby zapichol svoju palicu do zeme na brehu rieky. Krištof tak urobil a do druhého dňa palica zapustila korene a vyrástla z nej nádherná palma. Veľa ľudí sa vďaka tomuto zázraku obrátilo. Tamojší kráľ sa na to nahneval, nechal Krištofa zavrieť do väzenia a neskôr ho dal sťať.

Potiaľto grécka legenda, ktorá vznikla azda v 6. storočí. V polovici 9. storočia sa už šírila aj na území Francúzska. Sv. Krištof však skutočne jestvoval, bol mučeníkom, ako dosvedčujú viacerí historici a svätci vo svojich dielach. Žil v Lýcii (dnešné Turecko). Zomrel zrejme za cisára Décia. Je patrónom mnohých chrámov a kláštorov, ale aj šoférov, cestujúcich, pútnikov, športovcov; pred búrkou, epidémiou.

Zdroj: www.zivotopisysvatych.sk; internet