« Back

Ako sa to teraz ľuďom žije?

 

Príbeh zo života:

Máme v rodine vzdialeného príbuzného, ktorý sa k nám prihlásil po 20 rokoch, že chce požičať 500 eur. Nevieme ako žije, nevieme nič ani o jeho rodine. Skôr sa mi zdá, že ide o darovanie nemalej čiastky peňazí, preto nepredpokladám ich vrátenie. Situáciu som vyriešila strednou cestou, darovala som menšiu sumu peňazí, ktorú som našla v peňaženke, 45 €. Ale príbuzný prišiel znova, pýtal si kontakt na iných členov rodiny. Stále nevieme ako sa zachová v pôžičke ostatná rodina. Prihlásila sa len moja dcéra, že mu daruje 50 €.

Chcela by som vedieť či aj v týchto prípadoch, keď z druhej strany vidíme nezodpovednosť v chovaní, má kresťanská rodina povinnosť si pomáhať. Napríklad aj tak, že sa pre neho pozbiera 500 eur. Inak tento človek môže skončiť zle, keď nebadať z jeho strany snahu na riešenie. 

Ako sa má správne zachovať rodina v tomto prípade, poradí mi niekto? Určite to nie je jediný prípad, pretože takto sa dnes žije.

 

 

Comments
sign-in-to-add-comment
Mám veľmi zlé skúsenosti s nešťastnými bezdomovcami, ktorí vyžobrané peniaze využívajú na uspokojovanie svojich závislostí – gemblerstvo, narkotiká, alkohol... Čiže v týchto prípadoch darca podporuje zlo. Je lepšie takto postihnutých ľudí odkázať na odbornú pomoc – dať im adresy zdravotníckych zariadení, aby sa zabezpečilo liečenie, sociálnych zariadení, ktoré poskytujú stravu, ubytovanie...
Posted on 8/31/13 2:25 PM.
oprava: gembler = gambler
Posted on 8/31/13 3:38 PM in reply to Anna Václavová.
Vaše odporúčanie považujem za dôležité pre moje rozhodnutie, vďaka.
Posted on 8/31/13 8:17 PM in reply to Anna Václavová.
Nie sme povinní podporovať vzdialeného príbuzného, ani vtedy, ak by sme o ňom vedeli, ako žije. Podpora je VŽDY IBA DOBROVOĽNÁ. je to vlastne dar, ako si to nazvala aj ty, Zitka, lebo človek nepredpokladá vrátenie. Výška toho daru je taktiež dobrovoľná a nikdy nejde o pravidelnú podporu, ak som sa k tomu nerozhodla dobrovoľne, lebo to môžem pokryť a chcem pomôcť. Využívanie je takmer vždy prítomné. V dnešnej dobe sa jedná doslova o vydieranie, dokonca ohrozovanie osobnej slobody darcu (dotieravosť, až prenasledovanie)... Láska má mnohé podoby. Ako písala Anička, aj to usmernenie a poukázanie na možnosti, spôsob alebo angažovanie niekoho iného so žiaddosťou o ďalšie usmernenie toho človeka je láska. Dokonca aj stanovenie "hraníc", ktoré chránia tvoju a jeho slobodu (toho nečakane zjaveného hosťa) sú láska. Každý z nás má zodpovednosť v prvom rade za svoj život. To je treba ukázať aj jemu, nie ako odmietnutie ale usmernenie jeho nárokov, lebo tie nie sú spravodlivé ani pred Bohom.
Posted on 9/1/13 12:46 PM.
Náš príbuzný asi patrí do takej skupiny ľudí, ktorí nevedia hospodáriť s peniazmia, len márniť majetok. Vraj z dlhov ho musela zachraňovať niekoľkokrát aj jeho matka.
Základné posolstvo Biblie je, že treba pomáhať. Vypočula som si o tom čítanie a nedeľnú kázeň na ČR2. Otázkou zostáva, kedy treba pomáhať? Moja dcéra tvrdí, že vo farnosti majú takého kňaz, ktorý ich učí, že vždy treba pomáhať, že treba nájsť v dávaní radosť. Hovorí sa tiež, že kto dáva, dvakrát dáva, alebo čo dávaš, to dostaneš naspäť. Je za to, aby sa príbuznému pomohlo, aj keď nevie ako to využije. Ale čo to pomôže, keď dám príbuznému 50 € a zajtra môžem čakať, že príde znova, ak sa nedá na správnu cestu. Keď ani neviem, či ho niekto z tých dlhov dostane. Teda je rozdiel, keď sa človek dostane do finančných problémov nie vlastnou vinou, a to považujem za potrebné pomáhať.
Zistila som, že najväčší problém s dávaním majú najbohatší v rodine, ale keď ide o zbierku na BEH, cyklistiku a na iné verejné podujatia majú peniaze, lebo vtedy ich zverejnia v mestských novinách. A takú reklamu potrebujú na svoje podnikanie.
Posted on 9/2/13 9:57 AM.
Ja by som si sadla s tým príbuzným a opýtala sa ho, na čo tie peniaze potrebuje. Ak má dlhy a máte peniaze na ich splatenie, povedala by som, že nech mi dá kontakt na dlžníka, že ten dlh splatím priamo u neho. Od neho by som chcela počuť konkrétne kroky na zlepšenie svojej finančnej situácie. Jemu miesto peňazí by som ponúkla hotové jedlo. Povedala by som mu: áno, sme tu pre teba, ale uvedom si, že lajdáctvo podporovať nemôžeme. Aj ja mám rodinu, ktorá je závislá od mojich príjmov. Tiež sa prikláňam k Aničke o odkázaní na odbornú pomoc. Máme pomáhať, ale nemáme sa nechať zneužívať. Ak takýto človek príde ľahko k peniazom, ľahko ich minie. Nestáli ho totiž námahu a pot. A stále nemáte zaručené, že ich minie na ten cieľ, na aký ich pýtal. Moja odpoveď je: dávať, ale s rozumom.
Posted on 9/2/13 11:01 AM.