„Vďaka ti, Pane, za všetko stvorenie,
skrze ktoré nám dávaš spasenie.
Vďaku ti vzdáva každý kvet na lúke,
každý strom v lese, veď si ho stvoril“...
To sú slová jednej z piesní Františka z Assisi, ktorého meno si vybral náš nový pápež vo svojej funkcii. Príbeh tohto svätca Františka hovorí, že sa zriekol pozemských statkov a zamiloval si chudobu. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, opustil rodičovský dom a začal hľadať nový zmysel života. „ Nechcem mať nič s bohatstvom, to robí ľudí bezcitnými a surovými. Musí byť niečo cennejšie ako majetok.“ Takto sa rozhodol pre bohatstvo v tých najkrajších podobách, pre duchovné bohatstvo. A to, čo hľadal, bola láska k Bohu, ktorú si chcel zaslúžiť pokorou, chudobou a pomocou tým, ktorí to najviac potrebujú.
Ďakujem za tento starý príbeh svätca Františka, ktorý je aktuálny práve v tejto dobe, v ktorej narastá súťaženie a pretekanie ľudí v bohatstve. Všetko je stále o tom, kto z nás bude mať najviac peňazí, viac nadobudnutého majetku, lepšie auto, väčší dom... . A to hoci aj na úkor medziľudských vzťahov, ktoré už nebudujeme. Často si nevieme nájsť čas na rozhor, ani na krátku návštevu rodiny, jeden druhému prestávame rozumieť. Niekedy už nemáme ani snahu prejaviť si úctu pozdravom na ulici, zabúdame alebo nevieme si odpustiť drobné chyby. Možno si myslíte, že nám to tak vyhovuje, že materiálny dostatok je najdôležitejší v našom živote, že druhého potrebujeme len dobehnúť, využiť, že potrebujeme mať za suseda kresťana, len keď nám to vyhovuje. Bohatstvo, to je veľký sen tejto doby! Sen založený na majetku, nadmernej hojnosti, niekedy tvorený až kategóriami prepychu, luxusu, či nadbytku. Len škoda, že nemá mieru, preto sa naša predstava bohatstva nikdy nenaplní, lebo má stále málo.
Podľa starého príbehu svätca Františka z Assisi môže mať naše bohatstvo aj abstraktnú podobu, spojenú s láskou, ktorá obsahuje snahu chcieť dobro pre druhého. Čo znamená dnes pre nás byť ľudmi pre druhých? Možno si spomenieme, že dôležitejšie ako zháňanie majetku boli pre nás kedysi dobré vzťahy v rodine, vedeli sme si urobiť čas na posedenie so susedmi a záležalo nám aj na dobrých vzťahoch na pracovisku. Boli to hodnoty, pre ktoré sme si vážili jeden druhého. Ale aj v dnešnej dobe sa ešte nájdu ľudia, ktorí majú v sebe vždy určitú mieru láskavosti, obetavosti, zdvorilosti v úradoch, školách, na pracoviskách, v obchodoch, v nemocniciach... . To sú všetko dôležité momenty nášho života, v ktorých nás vedia obdarovať hoci len úsmevom, alebo tým, že niekoho pustia skôr do dverí, alebo tým, že niekomu poďakujú a povedia, že to bolo skvelé, že to bol dobrý názor. Stále sa musíme učiť všetky ľudské hodnoty užívať, a nie ich len poznávať.
Dokážeme ešte v dnešnej dobe žiť tak, aby to bolo dobré aj pre druhého a nesmierne slušné? A čo by sme teda mali hľadať, aké bohatstvo, aby nás to zmenilo?
