Aby sme pochopili sviatosti ako určitý druh znamenia, je potrebné naučiť sa vnímať veci a ľudí nielen z funkčného pohľadu (človek ako pracovná a ekonomická jednotka), ale aj z pohľadu srdca. Pre človeka, ktorý sa dokáže pozerať na svet pohľadom srdca, dostávajú veci, ktoré nás obklopujú zvláštny – posvätný charakter. Veľmi dobre to vidieť na nasledujúcom príklade. Na stole leží krásna kytica ruží. Ak je človek roztržitý ani si ju nevšimne. Ak je ľahostajný, nič mu nepovie. Ak je človek pozorný, možno si všimne ich farbu a druh. Ale zároveň môže vidieť aj viac: prostredníctvom kvetov položených na jeho stole môže vidieť človeka, ktorý ju tam položil. Čosi podobné by sme mohli povedať aj o fotografii milovanej osoby: je to viac ako papier, fyzika a chémia. Aj snubný prsteň je viac ako len kúsok zlatého kovu. Chlieb upečený doma a poslaný členovi rodiny, ktorý je ďaleko, je viac ako obyčajné jedlo. Takéto znamenia nám umožňujú vytvárať a zároveň aj prehĺbiť vzťah s milovanou osobou. Pre človeka je prirodzené, že pri komunikácii používa znamenia a symboly. Niekto viac, niekto menej, ale nie je možné úplne ich vylúčiť z ľudskej existencie.

Ľudská komunikácia by sa nezaobišla bez znamení a symbolov. Slovo, ktoré vyslovujem, je znamením toho, čo si myslím. Gesto, ktoré uskutočňujem, je znamením toho, čo cítim alebo čo chcem. Znamenia spájajú ľudí medzi sebou, umožňujú vzájomné stretnutia, vytvárajú komunikáciu. Ak sa napríklad chcem zoznámiť s človekom, na ktorom mi záleží, vyhľadám ho, oslovím ho, podám mu ruku. On opätuje stisk mojej ruky a ja cítim, že sa medzi nami niečo nové vytvorilo.

Aj komunikácia medzi Bohom a človekom využíva znamenia a symboly, ktoré umožňujú vytvárať dialóg a spoločenstvo s Bohom (communio). Sviatosti sú znamenia, ktoré nám sprostredkúvajú stretnutie s Božím tajomstvom.

Súčasný Katechizmus katolíckej cirkvi definuje sviatosti ako viditeľné znaky neviditeľných – Božích milostí. Sviatosť ako znak obsahuje slovo, gesto a zároveň predpokladá zodpovedného vysluhovateľa a prijímateľa, ktorému je sviatosť určená. Prostredníctvom sviatostí sa Ježiš stáva symbolicky prítomný tu a teraz. Sviatosti sú teda viditeľnými znakmi našej spásy, ktorú nielen naznačujú, ale aj uskutočňujú. Podobne ako ľudské prejavy lásky (malý darček, bozk, objatie) túto lásku nielen naznačujú, ale zároveň aj uskutočňujú, aj vysluhovanie sviatostí nám umožní skutočné stretnutie sa s Božím tajomstvom, prostredníctvom ktorého prehlbujeme svoj vzťah s Bohom.

Sviatosti sú zároveň aj zakladajúcimi znakmi spoločnosti – cirkvi. Prostredníctvom sviatostí sa stávame členmi Cirkvi, tvoríme súčasť Kristovho tela.