« Back

"Utrpenie - to je veľký zákon života,

 

 

základná požiadavka nášho bytia." ( M. Gandhi )

V náboženskom vysielaní v ČR 2 preberajú jednotlivé zastavenia krížovej cesty, ktorá nám ma stále čo povedať aj v dnešnom náročnom živote. Často zvykneme hovoriť, že náš život je niekedy krížovou cestou a týka sa to každého. V mojom veku si myslím, že život bez starostí a utrpenia existuje iba v rozprávke. Jedna moja známa sa stále sťažuje, že to má na pracovisku veľmi ťažké, hoci je veriaca, zdá sa mi, že svoje ťažkosti nevie znášať. Nechce trpieť, no napriek tomu to utrpenie musí znášať a prežívať. Niekedy sa jej zdá, že každý deň na pracovisku je jej krížovou cestou. Chcela by žiť život bez kríža, nechce veriť, že to tak musí byť, že život bez kríža je nemysliteľný, že musíme vedieť žiť aj s krížom. A veriaci by to mali vedieť znášať lepšie ako neveriaci, v tom by sme mali byť príkladom.

„Na kríži poznáva Pán svojich nasledovníkov“, hovorí G. Steiberger.

 

 

Budem rada, keď mi poradíte, očakávam Vaše reakcie.

By Zita Podhradská
7/27/13 1:43 PM
1885 Views, 6 Comments
Average (1 Vote)
The average rating is 5.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment
Add Comment
Mária Künzl
Život bez kríža skutočne neexistuje, nie tu na zemi. Môžeme žiť veľmi spokojným dobrým životom, nikdy nebudeme na 100% istí, že nás nepostretne kríž a spôsobí utrpenie, menšie, väčšie, rôzne veľké. Kríž je u každého iný, je presne na mieru. Nik nemá väčší, ako dokáže niesť. Kríž je výsadou kresťana, je jeho znakom pravosti. Niesť kríž sa učíme, ako všetko, čo potrebujeme vedieť k životu. Môžeme ho odmietnuť - aj tak nezostaneme bez utrpenia. Môžeme ho prijať, dokoncca prijať s láskou - vtedy sa utrpenie mení, prichádza požehnanie. nie ako odmena - je to ovocie. Je dôležité vedieť, že nie sme sami. Je s nami Boh. On nám ho nevezme preč, On nám pomôže nájsť v ňom zmysel, niesť ho, pomôže nám porozumieť a dá silu prijať ho. Po čase zistíme, akú mal v našom živote úlohu a akým bol darom...Páter Pio povedal, keď sa ho pýtali, či ho tie rany bolia:"Samzrejme áno, veď nie sú na ozdobu". utrpenie a kríž sú veľmi osobné. Preto sa stáva, že nás tak ťažko pochopia aj naši blízki. Utrpenie má moc formovať osobnosť a charakter človeka. Človeka môže utrpenie aj zlomiť, je potrebné otvoriť srdce Bohu v utrpení - načúvať mu, stíšiť sa pred ním, aj plakať pred ním v úprimnosti a v pokore mu všetko odovzdať. Boh nikoho metrápi a nikdy nedáva nikomu "utrpenie" len tak. Niekedy ho dostávame dokonca pre iných...ktorí sa povzbudia našim príkladom. Utrpenie je tajomstvo. Iba Boh vie, prečo niekto nesie práve ten kríž, a iný zasa iný kríž. Má hlboký zmysel, ktorý pochopíme až vo večnosti. Vždy má v sebe potenciál k rastu. Vždy ho má. Žiaden kríž nie je zbytočný a bez účelu, ten účel má posvätnú hodnotu. Pavol apoštol veľmi trpel, a radoval sa, lebo porozumel a prijal toto obmedzenie v čase, lebo vedel o sláve, ktorá ho čaká v budúcom veku... Mnohí sa dali ukrižovať z lásky k Bohu, ktorý túto hroznú smrť podstúpil za nás. My sa nenecháme križovať, mohli by sme skúsiť dať s láskou Bohu naše utrpenie, prosiť jeho o silu a pokoj srdca, azda zakúsime aj radosť z účasti na jeho utrpení. To utrpenie bolí, nie je na ozdobu, je pravé a prináša spásu tomu kto ho nesie, alebo niekomu, koho určí Boh... matka tereza hovorila, že treba milovať až tak, že to bolí... - ukazuje pravosť lásky... keď dám všetko, aby som niekoho uchránil od hladu alebo od morálnej smrti... A v rodine? tak isto. nesenie kríža v pokoji srdca, aj s pádmi a v prachu slabosti - odovzdané Bohu spôsobia zázraky...
Posted on 7/27/13 10:06 PM.
Zita Podhradská
" Svet nemá slzy rád, ešte sa vysmeje"..., spieva sa v jednej piesni, tieto slová mi chcú povedať, že toho druhého moje utrpenie nezaujíma, ešte ma vysmeje.

V príbehu Manželka Jóbova z knižky Biblické ženy som si našla odpoveď na otázku utrpenia, kde autor píše: „ Keď utrpenie prekročí hranicu našich možností a schopností, zlomí nás to a sme schopní sa aj rúhať. A utrpenie tejto ženy bolo nad jej sily. Zrútila sa a hľadala nejaké východisko …nechceme ju odsúdiť, pravda, ani nie zúfať a rúhať sa, ale spolu s ňou naozaj plakať a spolucítiť. … Najľahšie je nám druhých odsúdiť. Ale mať pre nich porozumenie, pomoc a súcit, to často nevieme. Zobrala som si poučenie z tohto príbehu a odporúčam na čítanie tieto životné príbehy biblických žien.
Posted on 7/27/13 10:10 PM.
Mária Künzl
V utrpení je nám Boh najbližšie... Slzy sú veľkou pomôckou, pôsobia úľavu a veľakrát nám otvoria oči pre svetlo lásky a prijatia... ak sa rozhodneme prijať ho, povieme "fiat" staň sa, ako chceš ty, Bože, a uvidíme, čo sa stane... dôverovať vždy = pevne veriť, že nás netrestá - Boh je láska, máme veriť, že má plán...On má úžasný plán. Život človeka sa rodí v bolesti, človek zomiera v bolesti (fyzickej, ale aj duchovnej, že má odísť), človek trpí fyzicky, alebo duchovne a toto utrpenie má cenu zlata... ak sa ho naučíme odovzdávať Bohu...vynesie nás do neba - už teraz - pokoj srdca a láska... a vo večnosti.
Posted on 7/27/13 10:27 PM.
Mária Künzl
jeden kňaz povedal, že sa môžeme Boha vždy pýtať, môžeme mu predkladať aj naše horekovania, ako to robil Jób, on ns tak veľmi miluje, isto nám dá pocítiť aj úľavu a nie iba raz, urobí to veľakrát... Slzy - pred Bohom, nie pred ľuďmi... ja mám na plač schody v pivničke... vychádzam odtiaľ ako znovuzrodená a dokážem sa aj smiať... dlho ma to učil... najskôr som plakala pred ľu´dmi, bolo mi to ľúto, naučila som sa plakať pred Bohom... Áno, biblické postavy a žalmy... ešte toto: kráľ Dávid padal veľmi veľa krát...porobil mnohé hlúposti ale on vždy išiel k Bohu a Boh mu všetko odpustil... my sa ešte musíme naučiť odpustiť sebe... dlho mi trvalo... nevedela som si odpustiť... nazývala som sa hlúpo a nemožnou... musíme mať radi seba äso svojimi slabosťami a pádmi), potom budeme vedieť milovať aj iných...
Posted on 7/27/13 10:33 PM in reply to Zita Podhradská.
Mária Künzl
Syn Boží prešiel utrpením až k smrti nie preto, aby ľuďom odňal utrpenie, ale preto, aby ich trápenie bolo podobné jeho trýzneniu. George mc Donald
Utrpenie je súčasťou života na zemi, je dôsledkom narušenia pôvodného poriadku hriechom prvých ľudí... aj mne sa to zdalo tak troška rozprávkové... je to hlboká pravda. Mnohí, mnohí ľudia napísali, že bez obrátenia sa k Bohu - celým srdcom atď. nieje možný život... to znamená obrátiť sa k Bohu - vo všetkom a so všetkým - mi vráti život...nebudem trpieť ako trpí neveriaci, lebo porozumiem zmyslu toho celého a nič mi nebude ťažké, nie preto, že by nebolo ťažkým, ale preto, lebo v Bohu je moc a sila k znášaniu všetkého...
odporúčanie C.S.Lewisa - ak máme znášať bolesť, trochu odvahy pomáha viac, než mnoho vedomostí, trošku ľudského súcitu viac, než mnoho odvahy a najnepatrnejší dotyk Božej lásky viac, než toto všetko dokopy.
Posted on 7/27/13 10:45 PM.
Zita Podhradská
Utrpenie je aj náboženská téma, preto mi dobre padlo, keď som tu našla viaceré komentáre. V poslednej dobe si stále viac všímam, že mnohé televízne spravodajstvá sa priživujú na nešťastí ľudí, samovraždy, havárie..., takéto spravodajstvo vždy prepínam. Ani bulvárne články nemajú zábrany z posudzovania druhých nešťastných ľudí, z ich príbehov, pretože ľudia to radi čítajú. „Dokonca milujú, keď sa niekto trápi a trpí“, dnes som sa dočítala v tlači. A šéf bulváru sa dokonca vyjadril: Nechcel by som čeliť tomu, čo robím iným. Iná redaktorka novín tvrdí: To, čo sa tu teraz deje,.. to je už za hranicou dobrého vkusu, profesionality a hlavne ľudskosti.
Takéto informácie a podobné spravodajstvo, ktoré nám prinášajú ako senzácie, čo nepotrebujeme verejne ukazovať, nesmerujú a nevedú nás k pozitívnym hodnotám, ale ma ako veriacu urážajú a cítim bolesť z posudzovania iných a úplne to neznášam.
Posted on 7/28/13 2:16 PM in reply to Mária Künzl.