Kedysi sa hovorilo, keď sa ľuďom ťažko žilo, že to je psí život. Teraz to prirovnanie už neplatí. Trendom tejto doby je často až prehnaná starostlivosť o domáce zvieratá hlavne o psov a mačky. Zdá sa mi, že ľudia vkladajú do zvierat nadpozemskú moc. Už aj v starom Egypte to tak robili, že si uctili zvieratá ako bôžikov. Aj dnes často ani človek nemá takú starostlivosť ako majú domáce zvieratá.

Vidím v tom aj členenie spoločnosti. Majitelia sa chvália, že majú psov a mačky, že idú s nimi k lekárovi, idú ich ostrihať, kupujú im oblečenie … Všetko je to naopak. Takých ľudí je dnes málo, aby prijali na nocľah bezdomovca. Kedysi aj pocestný dostal nocľah, aj vzťahy človeka k človeku boli iné. Teraz si nikto nikoho do svojho majetku nechce pustiť. Príbeh o milosrdnom Samaritánovi nám už asi nič nehovorí.

Pochádzam z dediny a viem aké mali psy a mačky podmienky pre život a aké ich majú v tejto dobe.

Naša životná úroveň sa asi meria iba podľa toho ako sa staráme o domáce zvieratá , opierame či spoliehame sa na ich pomoc viac ako na ľudí. Takú realitu vidíme okolo seba každý deň. Všetko je ako ma byť?

Ja mám rada všetky zvieratá, ale má to svoje hranice. Za zvieratá pekne ďakuje s nami veršami básnik M. Rúfus:

Poďakovanie za zvieratká<br><br>

Aj ony patria k modlitbičke.<br>

Veď si ich stvoril pred nami.<br>

Skôr ako my Ti boli blízke<br>

a nazval si ich menami.<br>

<br>

Sú Tvojím darom.<br>

Nuž i za ne<br>

zaďakujeme nebesám.<br>

Kto žije s nimi, ten je, Pane,<br>

na tejto zemi menej sám.<br>