« Back

Odpustenie

V tomto čase sa už pripravujeme na veľkonočnú spoveď, ktorej súčasťou je aj naše odpustenie blížnym, ktorým sme ublížili, dokonca i nepriateľom. Zaujímalo by ma tiež, akým spôsobom môže človek odpustiť ľuďom, ktorí nám škodili, krivdili, ohovárali, robili zle, či musí o tom odpustení ten druhý vždy vedieť. Alebo skutočne odpustíme až vtedy, keď sa naučíme to, čo nám odporúča Ježiš, milovať nepriateľov. Ako sa dá uplatniť odporúčanie Sv. písma: Milujte svoich nepriateľov a modlite sa za tých, čo Vás prenasledujú, Matúš 5,44. Ako sa dá k tejto schopnosti dostať.
By Zita Podhradská
3/20/13 4:51 PM
1641 Views, 12 Comments
Average (4 Votes)
The average rating is 5.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment
Eva Baranovičová
Najdôležitejšie je rozhodnutie. Rozhodnutie, že chcem odpustiť.
A určite milosť Božia. Zranený človek sám nevie odpustiť, len človek, ktorý vie, že je milovaný, dokáže sa spojiť s láskou Krista, ktorý zomrel za neho a tiež za toho, kto mu ublížil. Tak veľmi ho miloval. A miluje aj teraz. Stále.

Nespoliehajme sa na city. Emócie nás klamú. Ono to ešte bude bolieť. Ak nám niekto veľmi ublížil, bude to ešte dlho bolieť, budeme cítiť smútok, možno hnev... nečakajme s odpustením kým to prebolí. To by bolo škoda. Naopak, s rozhodnutím odpustiť prichádza sám Ježiš a uzdravuje naše rany.

Určite je dobré povedať druhému, že sme mu odpustili. Ale niekedy to nieje možné. Z rôznych dôvodov. Niekedy by to zase nebolo vhodné. Vtedy postačí, ak sme sa pre odpustenie rozhodli vo svojom srdci a povedali o tom Bohu.

Láska, aj odpustenie, je dar. A tiež (alebo hlavne?) rozhodnutie.
Nie emócia, nie pocit - ROZHODNUTIE.
Posted on 3/20/13 8:34 PM.
Mária Künzl
Tisíc hviezdičiekemoticon Je to rozhodnutie.
Posted on 3/20/13 9:38 PM in reply to Eva Baranovičová.
Mária Künzl
Rozhodnutie odpustiť - Urobiť ho je jednoduchšie - ak si utŕžené zlo odosobním. To znamená, pozerám sa naň, ako keby zasiahlo iného človeka. Druhého je nám často ľúto, aj na zranenie iných sa často vieme dívať s nadhľadom, lebo chceme pomôcť. Teraz potrebuje našu pomoc naše ja. Ak chcem odpustiť skutočne, zo srdca - troška to trvá. Pre silu emócii. Hnev a zlosť, z rany, z neprávosti (aj ak by bolo pravdivá vec, ktorá nám bola uštedrená od iného v spojení s emóciami hnevu, zloby) ktorá ma zranila a ešte dlho pracuje vo vedomí, tým bráni triezvemu mysleniu. V modlitbe, aj jednou vetou k Bohu, ich upokojme. Za každú cenu upokojme svoje emócie. Inak nám zabránia, aby sme odpúšťali hneď. O čo dlhšie "bojujeme" v prítomnosti vlastných emócii, o to viac sa rozširuje bolesť zo zranenia. Aby sme ich čím skôr "schladíme" - ako udreté koleno - rýchlo nájdime spôsob, ako. O to ľahšie sa nám bude hľadieť na vec z nadhľadu, o to ľahšie sa nám podarí odpúšťať.
Posted on 3/20/13 9:45 PM.
Mária Künzl
Ak ich čím skôr schladíme - tam malo byťemoticon
Posted on 3/20/13 9:47 PM in reply to Mária Künzl.
Eva Baranovičová
A tiež pomáha, keď si uvedomíme, že aj ľudia, ktorí nám ublížili sú zranení.
Preto robia zlé veci, lebo sú zranení. A tiež naopak - všetko zlé (rovnako ako dobré) sa vracia. Ak niekto ublíži druhému - ešte viac ublížil sebe!
V tom zranení, v bolesti je ťažké cítiť súcit k tomu, kto nám ublížil. Ale ver, on ublížil sebe viac ako nám. Aj keď to možno teraz nevidno, aj keď to možno on sám necíti, nevie o tom. Ale je to tak. Každé zlo ubližuje predovšetkým duši (životu) toho, kto sa preň rozhodol.
Posted on 3/20/13 9:57 PM.
Mária Künzl
Odpustenie blížnym, ktorým sme ublížili
Ak sa nám stáva častejšie, že niekoho zraníme, je tam "ukrytá" naša "záležitosť", pre ktorú sa to stáva, nejaká chyba, prečo sa to stáva, tú musíme v sebe odhaliť. Aj zo zranení blížnych sa učíme o sebe. Aj tým zrejeme. Aj my, aj naši blížni.
Odpustenie - môžu nám ho dať, môžu nám ho odoprieť. Taktiež bojujú s emóciami, ako my. Tiež prechádzajú podobným procesom, tak, ako my. Ak niekto zraní blížneho, je to (takmer vždy) v návale emócií, nikto nezraňuje úmyselne, čisto pre to, aby zranil. Aj ten najslabší človek koná v emóciách. Ak nám niekto odpustenie odoprie, ak sme žiadali o odpustenie, nemáme sa ďalej pre to trápiť. Náš blížny tiež hľadá (v hĺbke srdca) cestu k odpusteniu,aj keď to zatiaľ nie je vidieť. Niekedy to trvá veľmi dlho. Dôležité je - nebyť malomyseľným. Zveriť tú vec Bohu. Pustiť ju preč - odpustenie je pustenie...seba aj toho druhého na slobodu...odovzdanie oboch Bohu...
Posted on 3/20/13 10:17 PM.
Mária-Irma Danieliszová
Zitka, krátko a múdro. A neodpúšťame len preto, že ideme na veľkonočnú spoveď, ale stále. Ježišovo 77x znamená - vždy. Je to ťažké. A je mi ťažké aj priznať sa, že po niektorých úderoch na dobre myslené písmenká som si musela dať aj tabletku.
POD JEŽIŠOVÝM KRÍŽOM JE DOSŤ MIESTA PRE KAĎÉHO.
Posted on 3/21/13 7:51 AM.
Zita Podhradská
Myslím si, že keby sme rešpektovali daný pokyn, odpustiť 77-krát, neboli by naše ľudské vzťahy také ako sú. Preto sa mi zdá, že odpustenia a tolerancie je tak málo. Ľudia tým trpia, stráca sa aj pojem úcty, lebo v tejto dobe ľudia medzi sebou len súťažia o peniaze, o všetko, chcú jeden druhého len dobehnúť. Preto je aj čoraz ťažšie byť veriacim kresťanom. Skúsenosť je taká, že niekedy stačí, keď nás niekto v spornej situácii označí za kresťanov, úmyselne to využíva a myslí si, že tým automaticky získa prevahu, lebo on môže mať aj široké lakte, takto mu to vyhovuje, keď niekto stále ustupuje, lebo my sme kresťania a musíme len odpúšťať a milovať, tak je aj na pracoviskách. Alebo sa mýlim a je to také ako má byť podľa pravidiel, ktoré máme plniť?
Posted on 3/22/13 10:00 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Eva Baranovičová
Môžeme milovať, odpúšťať. A pritom neustupovať neprávosti. Máme zastávať pravdu, spravodlivosť, právo... Zastať sa siroty a vdovy - aj keď sme to my sami.
A pritom neživiť vo svojom srdci hnev. Aj to sa dá. Ale je to náročnejšie. emoticon
Posted on 3/22/13 10:29 PM in reply to Zita Podhradská.
Mária Künzl
Skúsenosť je taká, že niekedy stačí, keď nás niekto v spornej situácii označí za kresťanov, úmyselne to využíva a myslí si, že tým automaticky získa prevahu, lebo on môže mať aj široké lakte, takto mu to vyhovuje, keď niekto stále ustupuje, lebo my sme kresťania a musíme len odpúšťať a milovať, tak je aj na pracoviskách. Alebo sa mýlim a je to také ako má byť podľa pravidiel, ktoré máme plniť?
- nemusíme stále ustupovať - je to rozlišovanie, máme a musíme vystupovať s hrdosťou a s odvahou.
- kresťan si nemusí nechať všetko nakladať na plecia! Ani stále ustupovať. Tu treba použiť rozum a pravdu viery. Nie je to ľahké, nemáme vzory. Treba sa poradiť s kompetentnými kresťanmi, ktorí sú odvážni a nie iba ustupujúci, skrývajúci sa za zdanlivú "pokoru"!
- odpúšťať a milovať áno, ale nie tak, aby sme poskytovali iným pole k zneužitiu toho!
- ak niekto útočí na moju osobu, musím zvážiť, lebo to je iné, ako keď by chcel využiť pozíciu môjho odpúšťania, miernosti. Je to osobné. Ak však využíva môj proťajšok čiste moju blahosklonnosť a stiahnutie sa, musím zistiť, prečo tak je, a podľa toho konať.
Posted on 3/22/13 11:33 PM.
Zita Podhradská
Vďaka za Váš pohľad na tému odpustenia. Je to výhoda tejto stránky, že nás môže v každej chvíli niekto duchovne doprevádzať.
Kresťanstvo potrebuje dialóg, povedal český profesor Halík. Preto ma teší, že máme na to podmienky, že tu máme 6- tisíc užívateľov, a môžeme diskutovať aj o tom, k čomu je spoločnosť ľahostajná, že nám to môže pomáhať žiť podľa lepšieho poznamia Svätého písma. Len škoda, že všetky farnosti nie sú zastúpené na stránkach mojakomunita.
Posted on 3/23/13 12:38 PM in reply to Mária Künzl.
Mária Künzl
Možno sa po čase pripoja ešte mnohé farnosti. Bolo by super, keby sme sa aj niekedy stretliemoticon Veď nič nie je nemožnéemoticon Musíme sa učiť vnímať a prijímať nové možnosti, aj virtuálnej komunikácie, ve´d napokon môže byť obohatením pre život tam, kde smeemoticon
Posted on 3/23/13 1:58 PM in reply to Zita Podhradská.