Štvrtú júlovú nedeľu, kedy oslavujú svoje meniny Magdalény, je v cirkevnom kalendári meno Márie Magdalény. Keďže náš rusovský hlavný kostol je zasvätený práve tejto svätici, je zrejmé, že dátum 22. júl pre našu farskú komunitu znamená slávenie tradičnej hodovej nedele vo svätej omši o 9:30 hod. a nasledujúcom agapé. Užili sme si to naplno. Počasie bolo mimoriadne priaznivé a aj napriek dovolenkovému obdobiu sa nás zišlo veľké množstvo. Kto teda bola sv. Mária Magdaléna a kde sa vzala tradícia hodov? Pozrime sa na to bližšie.

 Svätá Mária Magdaléna bola Ježišova súčasníčka. Pôvodne hriešnica, z ktorej samotný Ježiš vyhnal sedem zlých duchov. Jej druhé meno signalizuje, že pochádzala z mesta Magdala pri Galilejskom jazere. Bola pri Ježišovi počas jeho krížovej cesty, pri jeho umučení a ukrižovaní, ale aj pohrebe. Bola to ona, ktorá spolu s ďalšími dvomi ženami išla k Ježišovmu hrobu, aby pomazali jeho mŕtve telo, no hrob bol prázdny. Práve Márii Magdaléne sa ako prvej z ľudí zjavil Zmŕtvychvstalý. A bola to práve ona, ktorá apoštolom zvestovala Ježišove zmŕtvychvstanie. Zvyčajne sa zobrazuje tak, ako je namaľovaná na obraze hlavného oltára nášho chrámu – kľačiac pod krížom, alebo v kajúcom či kniežacom rúchu s prikrytou hlavou.

Hody a hodové slávnosti sú starou slovenskou tradíciou. Sú oslavou výročia posviacky chrámu alebo sviatku svätca, ktorému je chrám zasvätený. Tradícia vznikla niekedy v stredoveku. Hody sa slávili po niekoľko dní (tri a viac), z ktorých najvýznamnejším bola nedeľa. Samozrejmou súčasťou týchto slávností býval jarmok a hodová zábava. Aj dnes bývajú súčasťou hodov stánky s rôznym tovarom as jedlom či kolotoče a iné atrakcie pre deti. Slávnostná hodová bohoslužba bývala vždy zdrojom hlbokého duchovného zážitku. Hodová slávnosť mávala niekoľko rovín: cirkevnú, svetskú, rodinnú aj obecnú. Boli vzácnou príležitosťou pre stretávanie sa celých rodín. Na západnom Slovensku používané označenie hody je odvodené od slov hodovať, hostina, god, čo je neoddeliteľnou súčasťou osláv tohto sviatku. Na východnom Slovensku používajú označenie odpust od slova odpustiť alebo prepáčiť, čo reflektuje skutočnosť, že k tomuto sviatku neoddeliteľne patrí povinnosť zmieriť sa s Bohom aj ľuďmi cez pokánie. Na Spiši, kde je citeľné nemecké osídlenie, sa používa názov kermeš od slova kirchmesse, čo značí posviacku kostola.

U nás v Rusovciach máme túto tradíciu veľmi radi a aj keď sa koná uprostred dovolenkového obdobia, vždy sa na slávnostnej svätej omši i nasledujúcom bohatom agapé zúčastní množstvo ľudí. Inak tomu nebude ani v tohtoročnú nedeľu, 22. júna. Všetkých pozývame zdieľať s nami v kostole i Pastoračnom centre tento krásny sviatok a udržiavať tak túto nádhernú, pre náš kraj tak typickú tradíciu. Nezabudnite preto prísť medzi nás, všetci ste srdečne vítaní!

Možno by bolo zaujímavé ešte spomenúť známe a často používané slovné spojenie „lukulské hody“. Svoje meno nesú po rímskom vodcovi a veľkom boháčovi Lucullovi (110 – 57 pred Kr.), ktorý sa stal slávnym mimoriadne bohatými hostinami pre vtedajšiu smotánku rímskej spoločnosti. Tie bývali v nádherných záhradách s umelými rybníkmi až do rána. Kuriozitkou je, že do výbavy účastníka týchto hodov patrilo aj pierko, ktorým si bolo možné privodiť dávenie, aby tak človek mohol pripraviť na ďalšiu konzumáciu.

Na obrázku: sv. Mária Magdaléna, hlavný oltár rusovského kostola.