Novinky

« Back

Popolcová streda a pôst

Popolcová streda a pôst

Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová (alebo latinsky Dies cinerum či ľudovo škaredá, keďže to bol aj sviatok žien) streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu predchádzajúci Veľkú noc. Keďže do tohto časového úseku sa nezapočítavajú nedele, v skutočnosti je to 46. deň pred Veľkou nocou. Keďže nedeľa sa do obdobia pôstu nezapočítava, nepovažuje sa ani za pôstny deň. Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka. Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov, zdržiavanie sa mäsitého pokrmu je povinného pre každého od 14 rokov.

Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, to znamená, že nemá pevne stanovený dátum. Vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst rámcovaný zo začiatku Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.

Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“. Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu – sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.

Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža. Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista.

Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.

V minulosti sa ráno na Popolcovú stredu vydrhol všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat. V niektorých dedinách chodil po vonku slameník, tradičná fašiangová maska. Mládenci obradne pochovávali basu ako symbol fašiangových tancovačiek a vysmievali sa dievčatám, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. Robili to tak, že so zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo im na nohu priviazali drevený klátik. Niekde sa mládež ešte pred pôstom stretla v dome mládeneckého richtára na záverečnú hostinu. Mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek už bolo pojedené kozy či barany ešte neboli dorastené, tak sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou.

Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“. Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa. Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Hop v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme.

Zdroj: www.wikipedia.sk; www.rodinka.sk; www.frantiskani.sk