Jednou z už dobre zavedených tradícií našej farnosti je aj slávnosť požehnania chleba, ktorú mávame v nedeľu nasledujúcu po sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, kedy pán farár v závere svätej omše požehná chlebíky, ktoré si potom pred kostolom lámeme, rozdávame a v spoločenstve jeme a utužujeme tak naše neustále sa rozrastajúce farské spoločenstvo. Aj tento rok sme si túto milú slávnosť pripravili na prvú júnovú nedeľu. Mimoriadne sa vydarila. Nielen počasím.

Nezvyčajnému priebehu nedeľnej svätej omše nasvedčovalo už skoro pred jej začiatkom viacero signálov: pred kostolom pripravené stoly, v sakristii rozvoniavajúce chlebíky, na kôpke poskladané bielučké zástery a rukavice či popri omšových knihách pripravený aj Benedikcionál s modlitbou posvätenia chleba. Slávnosti mimoriadne prialo aj počasie – slnkom zaliaty areál kostola priam pozýval na takúto slávnosť.

Tá sa začala už počas svätej omše, kedy pán farár Prachár požehnal voňavé chlebíky v rukách ôsmich chlapov oblečených v špeciálnych farských zásterách. Tí potom v sprievode celebranta a asistencie vyšli k pripraveným stolom pred kostol, kde sa chlebíka ujali ďalší pripravení farníci, ktorí ho ponakrajovaný lámali a dávali všetkým z kostola vychádzajúcim veriacim. Labužníci si svoje kúsky zľahka posolili, deti si ku krajíčku vypýtali skôr pohár kofoly. Dospelí mali možnosť k chlebíku zapiť pohár vynikajúceho ľahkého bieleho rulandského či plného a voňavého červeného Syrahu, vodiči sa uspokojili s pohárom minerálnej vody. V takejto príjemnej spoločnosti sme zotrvali v dlhšej debate až do poludnia, takže chlebík s vínkom stihli aj tí, ktorí po svätej omši zostali na krste.

Keď sme sa v poludňajších hodinách rozchádzali, boli sme veľmi spokojní z krásneho predpoludnia, ktoré nás zjednotilo duchovne aj spoločensky, vzájomne obohatilo i zblížilo, aby sme si povedali, že o rok sa takto iste znovu stretneme, iba toho chlebíka bude potrebné priniesť viac, aby boli uspokojení všetci, ktorí stále v rastúcom počte na túto peknú slávnosť prichádzajú, evidentne nielen z našej farnosti.