Skôr či neskôr sa to dotkne každého z nás: ukončenie života človeka na Zemi a jeho odchod na večnosť. Niekedy je to nečakané, často je to však zjavný, viditeľný a sledovaný proces, mnohokrát sprevádzaný ťažkosťami rôzneho druhu. Každý kresťan by mal preto vedieť, ako sa k človeku končiacemu svoju pozemskú púť chovať, aby mu neklamal, ale zároveň mu účinne na tejto ťažkej ceste pomáhal. Najmä v dnešnej dobe plnej nezdravých prístupov ku koncu životu. Preto sme sa na túto tému v rámci cyklu Slovo o viere stretli v piatok, 30. novembra o 18:45 hod. v Pastoračnom centre.

Hosťami večera boli dvaja muži, pre ktorých je kontakt s človekom opúšťajúcim pozemský život každodennou prácou i poslaním. Lekár Roman Záhorec už dlhé roky pracuje v onkologickej nemocnici a svoju prácu vníma aj ako osobné poslanie. Rudolf Kopinec je nemocničným kaplánom zbierajúcim skúsenosti. Tento mladý, pútavo kážúci kňaz, začal večer celebrovaním svätej omše o 18:00 hodine, po ktorej nám už v priestoroch Pastoračného centra obaja hostia dali nazrieť svojím lekárskym a kňazským pohľadom do jadra komunikácie a sprevádzania umierajúceho. Veriaceho, i neveriaceho človeka. Najprv v prezentáciách, potom aj v bohatej a zaujímavej diskusii sa s nami podelili o svoje skúsenosti a možno povedať, že nám pomohli vnútorne sa tejto témy zmocniť tak, aby sme na ňu - ak jej budeme čeliť - boli aspoň v rámci svojich možností pripravení. Lebo každý z nás, ktorý si už nejaké tie roky odžil vie, že tento problém sa dlhodobo obchádzal, takže žiadne vedomosti či rady nemáme. Akoby sme sa celej veci chceli vyhnúť, alebo lepšie povedané - schovať sa pred ňou, zabudnúť na ňu, vsugerovať si, že nie je alebo sa nás netýka. To však nie je dobrý postoj, pretože tým celý problém neprestane existovať ani nás neobíde. Každý z nás by mal vedieť postaviť sa takejto situácii čelom a zaujímať sa o to, ako tieto chvíle, mnohokrát dlhé mesiace, prežívať spolu s tým, ktorý, tak ako my, vie, že odchádza na večnosť. Možno s radosťou konštatovať, že plné Pastoračné centrum a veľké množstvo z praxe prítomných vyvierajúcich otázok ukázalo, že o túto tému a jej zvládnutie či už z pohľadu umierajúceho ako aj sprevádzajúceho, je ozajstný nefalšovaný záujem. Z tohto stretnutia sme sa rozchádzali v neskorú večernú hodinu diskutujúc ešte po ceste o mnohých veciach, ktoré sme sa dozvedeli. Večer nás opäť utvrdil, že otázkam praktického života kresťana sa budeme aj naďalej v Slove o viere venovať.