Novinky

« Späť

Sviatok všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých (doplnené)

Sviatok všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých (doplnené)

Tento rok budeme musieť tieto oba tieto sviatky tradičné sviatky úplne inak, ako sme na to boli zvyknutí. To, čo doteraz nerozlučne patrilo k týmto jesenným dňom – návšteva hrobov našich blízkych – zostane iba v rovine snov. Spomienky a modlitby za tých, ktorí nás predišli do večnosti, sa z priestorov sviečkami vysvietených a bohato kvetmi vyzdobených cintorínov budú musieť presunúť do súkromia našich domov. Možno nám preto pomôže hlbšie prežiť tieto dni v podmienkach obmedzenej mobility aj za pomoci informácií o pôvode a histórie týchto dní.

Pred príchodom kresťanstva naši predkovia verili v kolobeh životov a smrti. Tak ako ostatné prírodné náboženstvá a filozofie aj slovanský svetonázor pokladal život i smrť za konečné a neustále sa opakujúce časti cyklu. Smrť sa oslavovala rovnako ako život. Kar bol bujným veselím. Hrali sa hry, tancovalo sa, hodovalo. Spomínali sa príhody a útržky zo života zosnulého, ktoré na jeho pozostalých zapôsobili. Tí, ktorí sa voči mŕtvemu cítili previnilo, ho mohli prosiť o odpustenie, prípadne mu poďakovať za dobré skutky a pomoc.

Slovania verili, že duša mŕtveho je 40 dní v akomsi medzistave (medzi životom a smrťou). Aj v Tibetskej knihe mŕtvych sa hovorí o 49 dňoch. Počas týchto dní musel horieť oheň v domácnosti zosnulého (najlepšie v každej miestnosti jedna sviečka). Oheň zohrával dôležitú úlohu aj na výročia karov a samozrejme na Dušičky. Boli to jediné dve možnosti v roku, keď si mohli živí a mŕtvi vyriešiť nedoriešené veci. Boli to príležitosti na opätovné spomínanie príhod zo života zosnulých. Na Dušičky sa zapálila veľká vatra priamo na hrobe. Očistný účinok ohňa podmieňoval harmóniu vzájomných vzťahov. Dnes z tohto zvyku zostalo aspoň zapaľovanie sviečok.

Sviatok všetkých svätých má svoje korene ešte v 4. storočí, kedy sa vo Východnej cirkvi slávila spomienka na všetkých tých, ktorí položili svoj život za vieru. V Západnej cirkvi sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 608, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón, ktorý bol postavený v roku 25 pred Kristom za vlády Oktaviána Augusta a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Považuje sa za div slávneho rímskeho staviteľstva, pretože je okrúhly, bez okien, pilierov a stĺpov. Svetlo sa doň dostáva iba zhora cez okrúhly nezasklený otvor s priemerom temer 9 metrov. Voda, ktorá do chrámu naprší, sa odvádza kanalizáciou v podlahe. S postupom času, ako sa kresťanstvo čoraz viac etablovalo, rúcali v Ríme pohanské chrámy aj oltáre. Panteón však zostal zachovaný.

Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých apoštolov, mučeníkov a spravodlivých. O sto rokov neskôr, v roku 844, pápež Gregor IV. rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si tak pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.

Spomienka na všetkých verných zosnulých priamo nadväzuje na Sviatok všetkých svätých. V kalendári mu teda patrí 2. november, ľudovo je nazývaný Dušičky. Živí sa za zosnulých modlia už oddávna: Spočiatku si pozostalí spomínali na svojich zosnulých najmä v deň ich odchodu do večnosti. Židia takisto konali modlitby a obety za zosnulých, napr. Júda Machabejský poslal do Jeruzalema dvetisíc drachiem striebra, aby sa v chráme konali modlitby a obety za odpustenie hriechov tých, ktorí padli v bitkách s pohanmi (Mach 2, 43-46). Aj Pán Ježiš sa počas svojho života na zemi vyjadril v podobnom duchu – zmieriť sa už počas cesty pred súd, aby nás sudca neuvrhol do väzenia odpykať si celú dlžobu (Mt 5, 25-26; Lk 12,58-59). Tiež hovorí o hriechoch, ktoré sa neodpustia ani v tomto veku ani v budúcom (Mt 12,31-32). Sv. Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom zase píše: dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň. (1 Kor 3,13-15). Podľa výkladu sv. Ambróza treba chápať tieto slová v tom zmysle, že po smrti bude ešte možnosť očistenia od trestov za zlé činy človeka.

Očistec je miesto alebo stav očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré zomreli v stave milosti posväcujúcej, teda bez ťažkého hriechu. Každý spáchaný hriech má totiž následok – trest, ktorý si musíme odtrpieť. Podľa sv. Tomáša Akvinského aj ten najmenší trest v očistci je väčší ako najväčšie utrpenie tu na zemi. Znášaním týchto trestov sa duša očisťuje. Každá duša po smrti nesmierne túži po Bohu. Aj hlavný trest v očistci spočíva v tom, že Ho nemôže uvidieť, hoci by veľmi chcela. Ďalší trest je v tom, že má výčitky voči sebe samej, pretože tento stav si privodila sama svojimi pokleskami. Okrem toho sa hovorí v teológii aj o treste zmyslov. O tom nevieme nič určité, takisto aj o dĺžke a intenzite trestov sa nevieme presne vyjadriť. Časť trestov si môžeme odtrpieť už tu na zemi trpezlivým znášaním ťažkostí. Okrem toho existujú tzv. plnomocné odpustky, ktorými môžeme dosiahnuť úplné odpustenie trestov. V čase od 1.-8. novembra, tento rok vzhľadom na situáciu výnimočne až do konca novembra, môžeme tieto odpustky získať výlučne pre duše v očistci. Ak ich niektorá duša na náš príhovor získa, ide rovno do neba.

Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujú sviečky. Zmyslom je teda pripomenúť si všetky duše v očistci a pomoc týmto dušiam modlitbami a odpustkami, ktoré možno tento rok získať až do konca novembra.

Historické súvislosti tejto spomienky siahajú do roku 998, kedy opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi.

Viacerí si možno kladieme otázku, ako prežiť "Dušičky" tento rok? V snahe povzbudiť veriacich a priniesť  aj trochu iný a nový pohľad v rámci iniciatívy Kresťan na vidieku pripravilo Fórum kresťanských inštitúcií na piatok, 30. októbra o 18.00 hod. inšpiratívny online webinár. Spolu s katolíckym kňazom Jurajom Juricom a Monikou Suchánskou budú môcť účastníci hľadať odpovede na otázku Ako prežiť Dušičky viac v spojení s Bohom a s prírodou?

2. novembra si kampaňou Sviečka za nenarodené deti už tradične môžeme spomenúť na všetky počaté deti, ktoré sa nemohli narodiť. Túto kampaň už 18 rokov organizuje Fórum života. Mnohí sme si zvykli kupovať sviečku na podporu tejto kampane v kostole, čo teraz nie je možné, tu je však zoznam miest, kde sa predsa dá kúpiť, alebo je možné zapáliť sviečku aspoň virtuálne, prípadne kampaň podporiť poslaním sms správy.

V tomto roku budeme teda „oslobodení“ od svetských povinností – nákupu kvetinovej výzdoby a sviec či iných ozdôb hrobov a niekedy aj ich bohatých úprav. O to väčší priestor nám pre prežívanie týchto dní zostane v našom vnútri. Zahĺbme sa teda naplno do spomienok na našich drahých a blízkych a modlitieb za spásu ich duší.

S použitím: www.zivotopisysvatych.skwww.vyveska.skwww.fki.skwww.petrzalcan.skwww.bratislavskenoviny.sk