Začali sme adventné obdobie a stôl v prakticky každej našej domácnosti nepochybne zdobí aj tradičný adventný veniec, na ktorom sme si túto nedeľu zapálili prvú sviečku. Už pár týždňov pred začiatkom adventu boli ponuky kvetinárstiev či trhovníkov bohaté na rôzne verzie adventného venca: nielen klasické kruhové, ale aj pozdĺžne či v mnohých iných tvaroch a prevedeniach. Aký však bol adventný veniec v časoch svojho vzniku? Na čo slúžil, prečo vznikol a čo symbolizuje?

O vzniku adventného venca kolujú rôzne legendy. Tá najznámejšia hovorí o tom, že v 19. storočí žil v nemeckom Hamburgu Johann Hinrich Wichern. Narodil sa v roku 1808. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Stal sa vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastoromaugsburského vyznania. Venoval sa pomoci chudobným a na tento účel v roku 1833 zriadil domov pre siroty, duševne chorých a starých Rauhes Haus (Drsný dom). Deti žijúce v tomto zariadení sa tu učili rôznym remeslám. A v čase adventu boli veľmi netrpezlivé a každým dňom sa pastora pýtali, kedy už konečne tie Vianoce prídu. A tak sa Johann rozhodol, že im čakanie na tieto krásne sviatky trochu spestrí a v roku 1839 zhotovil drevený kruh, na ktorý postavil 19 tenších menších červených sviečok a 4 väčšie, hrubšie biele. Tie malé symbolizovali všedné dni, veľké prináležali nedeliam, ktoré ešte do Vianoc chýbali. Každý nový deň adventu zapálil na venci jednu malú sviečku, v nedeľu pribudla aj veľká. Tento zvyk sa najprv ujal v protestantskej cirkvi v Nemecku, neskôr sa rozšíril aj ďalej.

Adventný čas je obdobím roka, kedy sa pripravujeme na dvojitý príchod Ježiša Krista: na jeho druhý príchod na konci časov, súčasne si pripomíname aj jeho narodeniny. Adventný veniec zdôrazňuje symboliku Vianoc viacerými spôsobmi:

·      jeho kruhový tvar, teda tvar bez konca, symbolizuje nekonečnosť a večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život;

·      stále zelené ihličie, z ktorého je vyrobený, zase trvalý život. Traduje sa, že vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis, znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu;

·      aj sviece majú svoj význam spočívajúci v rôznych formách príchodu Pána:

o   prvá svieca – Ježiš príde druhý raz v sláve s darom spásy a ako náš najlepší priateľ. Niektorí túto sviecu označujú ako „sviecu prorokov“ na pamiatku prorokov, hlavne Izaiáša, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista;

o   druhá svieca – Ježiš prichádza sviatostne v Eucharistii, v sviatostiach a v Slove. Zvykne sa nazývať „betlehemskou" ako symbol Kristových jaslí a príchodu Lásky na svet;

o   tretia svieca, jediná, ktorá je v ružovej farbe, predstavuje príchod Ježiša aj v druhých, najmä núdznych, aby sme mu s láskou poslúžili. Zapaľuje sa na tretiu adventnú nedeľu zvanú Gaudete, zvykne sa označovať ako „pastierska“ a symbolizuje radosť;

o   štvrtá svieca – Ježiš už historicky prišiel pred viac ako 2000 rokmi a Boh tak získal ľudskú tvár. Hovorí sa jej aj „anjelská“, predstavuje mier a pokoj.

·       ani farby na venci nie sú náhodné a tiež nesú svoju symboliku: zobrazujú liturgické farby adventných nedieľ. Historicky je farba adventu fialová.

Štvortýždňové obdobie adventu, ktoré sme začali, je pre nás veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána.

Pripomeňme si aj to, že prvá adventná nedeľa je v Katolíckej cirkvi súčasne začiatkom nového liturgického roka. Ten, ktorý sa práve začal, nám okrem iného prinesie aj novú verziu Rímskeho misála.

Zdroj: internet