Liturgický a cirkevný kalendár týždňa: nedeľa, 14. októbra – 28. nedeľa v Cezročnom období, (z); sv. Kalixt I., pápež, mučeník, v tomto roku sa neslávi). pondelok, 15. októbra – Pondelok 28. týždňa v Cezročnom období, (b); sv. Terézia od Ježiša (z Ávily), panna a učiteľka Cirkvi, spomienka; sv. Tekla. utorok, 16. októbra – Utorok 28. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Hedviga, rehoľníčka, ľubovoľná spomienka, (b); alebo sv. Margita Mária Alacoque, panna, ľubovoľná spomienka, (b); alebo sv. Gál, kňaz, ľubovoľná spomienka (b). streda, 17. októbra – sv. Ignác Antiochijský, biskup a mučeník, (č), spomienka. štvrtok, 18. októbra – sv. Lukáš, evanjelista, sviatok, (č). piatok, 19. októbra – Piatok 28. týždňa v Cezročnom období, (z); alebo sv. Ján de Brébeuf a Izák Jogues, kňazi, a ich spoločníci, mučeníci, ľubovoľná spomienka, (č); alebo sv. Pavol z Kríža, kňaz, ľubovoľná spomienka, (b). sobota, 20. októbra – Sobota 28. týždňa v Cezročnom období, (z), alebo Panna Mária v sobotu, ľubovoľná spomienka; sv. Vendelín.

28. cezročná nedeľa

Kniha Múdrosti (Múd 7, 7-11)

Autor píše, ako sa modlil, a bol mu daný rozum. A keď prosil, vošiel doň duch múdrosti. A on jej dal prednosť pred bohatstvom, ktoré nepokladal za nič. Aj drahokam, lebo všetko zlato je vedľa múdrosti trochou piesku a striebro možno za blato počítať. Miloval ju viac ako zdravie a krásu. A spolu s múdrosťou prišli všetky dobrá.

Kniha múdrosti, považovaná za najmladšou knihu starozákonného zjavenia, je sapienciálny, teda múdroslovný spis, ktorý vznikol na prahu kresťanstva v gréčtine, zrejme v egyptskej Alexandrii, v druhej polovici 1. storočia pred Kr. Aj keď ho – vzhľadom k tomu, že nebol napísaný v hebrejčine, ale gréčtine – nezaradili do kánona posvätných spisov u Židov ani protestantov, bol prijatý do katolíckeho kánona spolu s ďalšími „deuterónickými“ knihami (Tobiáš, Judita, Prvá a Druhá kniha Machabejcov, Baruch a Sirachovec). Text je domnele vložený do úst Šalamúna, autorom je však neznámy židovsko-helenistický autor. Z jej obsahu sa dá vyzdvihnúť to, že je to malý teologický traktát povzbudzujúci Židov rozptýlených vo svete, ale tiež aj meditácia o Svätom písme a súčasne je to akési misijné dielo určené pohanom. Dnes čítaná časť je o múdrosti ako o Božom dare, ktorý preniká veriacich a sprevádza ich životom, ale preniká aj celý svet. Šalamún sám seba kladie na tú istú úroveň ako všetky ostatné bytia, zdôrazňuje však dar múdrosti ako najcennejšiemu daru, pretože všetky ostatné pochádzajú od nej. A keďže je to dar, je potrebné si ho od Boha vyprosovať. Nezabúdajme teda, brat/sestra, vyprosovať si pre seba tú pravú múdrosť tak, ako ju opisuje aj dnešné čítanie.

List Hebrejom (Hebr 4, 12-13)

Autor vraví, že Božie slovo je živé a ostrejšie ako dvojsečný meč, lebo preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku. Rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet takého, pre ktorého by bolo neviditeľné. Pred Tým, ktorému sa budeme zodpovedať, je všetko obnažené. 

Podobne ako v prípade Knihy múdrosti, ani u Listu Hebrejom nie je autor známy. Aj keď sa predpokladalo, že ho napísal svätý Pavol, štýl textu aj myslenie v ňom obsiahnuté je iné. Rovnako neistí sú aj adresáti: určite to nie sú Hebreji, ale skôr židokresťania. Je to však spis s hádam najkultivovanejšou gréčtinou. Duša spomínaná v prvej vete úryvku je základným princípom fyzického aj psychického života, duch zase označuje princíp duchovného života. Zmienka o kĺboch a špiku tu vyjadruje schopnosť Božieho slov a rozlišovať a prenikať aj do inak neviditeľného. Dvojsečnosť zasa zdôrazňuje myšlienku prenikavej sily Pánovho slova a súčasne navodzuje atmosféru starých tribunálov, kde sa rozsudky vynášali v sprievode meča. Pre nás, brat/sestra, to môže byť pripomienka existencie absolútnej spravodlivosti a dobra, ktorému všetci podliehame. Našťastie.

Evanjelium podľa Marka (Mk 10, 2-16)

Ježiš sa vydáva n a cestu, keď k Nemu pribehne akýsi muž, kľakne si pred Ním a s oslovením „Učiteľ dobrý“ sa Ho pýta, čo má robiť, aby dosiahol večný život. Ježiš, upútaný oslovením „dobrý“ a zdôrazňujúc, že dobrý je iba Boh mu vraví, že však pozná prikázania. Keď mu však muž povie, že to všetko zachováva od mladosti, Ježiš mu povie, že mu chýba iba jedno – predať všetko, čo vlastní a rozdať to chudobným. Potom Ho môže nasledovať. Muž odchádza smutný, lebo je veľmi majetný. Vtedy si Ježiš povzdychne so slovami: ako ťažko vojdú do nebeského kráľovstva tí, čo majú majetky!“. Keď sa Ho potom učeníci pýtajú kto teda môže byť spasený, odpovedá, že Bohu je všetko možné. Keď Peter upozorní, že učeníci zanechali všetko a idú za Ním, Ježiš ich ubezpečuje, že niet takého, ktorý by bol opustil domov a príbuzných bez toho, že by nedostal stonásobne viac.

Dnešný dlhý úryvok opisuje situáciu, ktorá sa odohrala na Jeho ceste z Galilei do Jeruzalema a po tom, ako učeníkom vysvetlil, že Mojžiš dovolil napísať priepustný list pre tvrdosť ich srdca a upozornil ich, aby nebránili deťom prichádzať k Nemu. Sú v ňom akoby dva rozličné príbehy: stretnutie s bohatým mladíkom, a potom Ježišov rozhovor so svojimi učeníkmi. Mladík uznávajúci Ježiša ako Pána chce vedieť, čo ešte okrem dodržiavania Desatora môže urobiť, aby si mohol byť istý nebeským kráľovstvom. Učeníci, počujúc Ježišovu odpoveď, sú zrejme veľmi prekvapení a majú pocit, že za takých prísnych podmienok sa do nebeského kráľovstva nedostane nikto. Nepochybne aj my na prvé počutie vnímame tento text takto. Je teda spasenie len pre chudobných? Je majetok prekážkou na ceste do večnosti v nebi? Je zlé mať?

Keď som učil predajcov farmaceutických firiem vyjednávacie techniky a spôsoby, ako zvládať konflikt v diskusii so zákazníkom, ako jednu z techník sme preberali a nacvičovali tzv. rétorickú otázku, teda otázku, na ktorú si sami odpovieme spôsobom, ktorý vyhovuje nášmu cieľu daného rozhovoru a druhej strane naša odpoveď znie dôveryhodne a správne, čím dosiahneme, že druhá strana sa stotožní s naším názorom a v lepšom prípade ho bude aj ďalej šíriť a presadzovať. Aj mladíkova otázka môže takto pôsobiť: možno si mladý muž vedomý si svojho spôsobu života zachovávajúceho prikázania bol tohto všetkého vedomý a od Ježiša iba chcel, aby mu svojou odpoveďou potvrdil, že všetko koná správne. Akoby šípil, že jeho vzťah k majetku je silný, preto ho Ježišovi nespomenul a vyzdvihol svoje dodržiavanie prikázaní. A čakal, že mu Ježiš povie, ale nič nemenil a držal sa prikázaní. Požiadavka, ktorú si však od Ježiša vypočul, bola nečakane prísna, v jeho očiach asi až krutá. Ježiš ju však zrejme nemyslel do slova s do písmena. Ale iste poznal vnútorný vzťah mladíka k jeho majetku a na tomto extrémnom príklade mu chcel ukázať, čo je prvoradé a čo má v živote akú hodnotu. Iste z neho nechcel spraviť chudobného bezdomovca, ale názorne mu ukázať, akú dôležitosť, aké poradie má mať v jeho rebríčku hodnôt jeho majetok. V utorok sme čítali Ježišovu príhodu s Martou a Máriou (Lk 10, 38-42). Aj tam si Mária „si vybrala lepší podiel“, lebo pred jedlom dala prednosť počúvaniu Ježiša. Nedávno pri jednej svätej omši olomoucký arcibiskup Mons. Jan Graubner spomínal na príhodu z čias, keď slúžil ako diecézny kňaz: vo farnosti mali modlitebné spoločenstvo, do ktorého chodili aj členovia rodiny s viacerými deťmi. Otec prichádzal s tými väčšími pravidelne, menšie priviedla matka iba vtedy, keď mohla odísť z domácnosti. Spoločenstvo si na každý mesiac určilo myšlienku, ktorou chcelo nasledujúce 4 týždne žiť. Jeden mesiac sa dohodli na myšlienke: „nestaraj sa, čo budeš zajtra jesť, Pán Boh sa postará. Ty mysli na svoju dušu“. V tejto rodine si myšlienku napísal i na papier a pripevnili na chladničku. Keď prišiel termín ďalšieho stretnutia, kde sa malo v spoločenstve hodnotiť, ako daná myšlienka ovplyvnila životy členov spoločenstva za uplynulé dni, otec rodiny zvolal staršie deti s tým, že odchádzajú do spoločenstva. Ozvali sa aj menšie deti a oslovili mamu, aby išla s nimi. Tá im však povedala, že musí variť večeru, takže dnes oni nepôjdu. Jeden z tých najmenších však ukázal na papier umiestnený na chladničke, a tak sa matka rozhodla, že namiesto varenia pôjde s menšími deťmi na stretnutie. Po stretnutí na fare si dp. Graubner zavolal jedného z najmenších z tejto rodiny, aby ho pochválil za dobré miništrovanie a dal mu veľkú tašku plnú zabíjačkových špecialít, ktoré pred omšou dostal, aby pomohol tejto mnohočlennej rodine. Nadšený chlapec privliekol ťažkú tašku plnú jedla mame vraviac: „pozri, mami, to, čo máme na chladničke napísané, perfektne funguje“. Brat/sestra, Ježiš nám dnes nechce povedať, že máme byť všetci chudobní bezdomovci. Cieľom je niečo iné: máme mať správny rebríček hodnôt. Nemusíme sa štítiť majetku, máme ho však získať čestne a poctivo a používať ho v súlade s Bohom: na Jeho slávu a náš osoh. Nech sa nám majetok nestane modlou a zdrojom pohodlia, ale prostriedkom na cestu do večnosti k Pánovi. Nech nám pomáha kráčať naším životom v duchu Desatora, všade, kde sme: v rodine, práci, v spoločenstvách, farnosti. Ako vraví záver dnešných spoločných modlitieb veriacich: Pane Ježišu, sľubuješ večnú odmenu tým, ktorí si viac vážia večné hodnoty ako pozemské, vypočuj naše prosby a daruj nám silu oslobodiť sa od všetkého, čo nás oddeľuje od teba, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

https://www.youtube.com/watch?v=SZh608DoMRc

https://www.youtube.com/watch?v=ETxmCCsMoD0

Pondelok 28. týždňa

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 11, 29-32)

Zástupy túžiace po Ježišovom slove sa schádzajú a On im hovorí o tom, že súčasné pokolenie je zlé. Že znamenie, ktoré žiada, nedostane, iba to Jonášovo. A ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude Syn človeka znamením pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich, pretože prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť. A pritom je tu niekto väčší ako Šalamún. Aj muži z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokolenie a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.

Zástup teda chce znamenia, vlastne dôkazy. Ježiš im ale dáva iba jedno – obraz Jonáša ako symbol zmŕtvychvstania. Jonášov príbeh sa tu vlastne stáva podobenstvom obrátenia sa, keďže Ninivčania sa obrátili pod vplyvom jeho kázania. Je to teda príklad vtedajšiemu pokoleniu, ktoré sa ale podľa neho nezariadi. Aké je to naše pokolenie, brat/sestra? Keď sa zamyslíme nad tým, čo vidíme okolo seba, asi nemáme veľa dôvodov na radosť. Sekulárny svet dominuje a prináša stále nové a nové podnety, ktoré nás vzďaľujú od Boha. Konkrétnych príkladov by asi oblo veľa. Veď stačí spomenúť, čo sa deje v oblasti ochrany života, presadzovania nárokov LGBTI, ktoré sa nazývajú právami a argumentuje sa diskrimináciou a mnoho ďalšieho. Ale tak, ako Ninivčania dostali znamenie v Jonášovi, tak aj my máme svoje znamenie v Ježišovi. A v Jeho generácii i tých nasledujúcich prišlo mnoho Jeho nasledovateľov, ktorí menili dejiny. Dne sú už svätí alebo blahoslavení. Nevzdali sa pod tlakom okolia a nerešpektovania Božích zákonov, ale dokázali vo svojom okolí presadzovať Desatoro tak, že ovplyvnili celé generácie. Aj v našich časoch žijú takíto ľudia a svojimi činmi nám ukazujú cestu. Nestrácajme teda nádej a neprepadajme beznádeji: Pán s stará, aby každá generácia ľudí mala svojich lídrov, ako sa dnes hovorí, ktorí ukazujú smer svojím príkladom. Sú Božím darom pre nás tak, ako Jonáš pre Ninivčanov. Buďme teda ako kráľovná zo Sáby, ktorá išla počúvať Šalamúnovu múdrosť (1 Kr, 10). Počúvajme aj my Cirkev a ľudí, ktorí ju reprezentujú, ale aj tých z nášho okolia, ktorí nám môžu byť príkladom. Nachádzajme ich v našom okolí. Majme teda, brat/sestra, otvorené oči  aj uši, vnímajme správne a naplno, čo sa okolo nás deje a s pomocou Ducha Svätého si nájdime tú správnu cestu na svojej každodennej križovatke.

Utorok 28. týždňa

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 11, 37-41)

Ježiša prijíma pozvanie od farizeja k nemu domov, aby u neho stoloval. Keď si sadá k stolu, farizej je prekvapený, že sa neumyl. Ježiš pozná jeho myšlienky, preto mu hovorí, že oni umývajú čašu a misu zvonku a jej vnútro je pritom plné neprávosti. Veď ten, čo stvoril vonkajšok, stvoril aj vnútro. Preto majú rozdať, čo je vnútri, a všetko im bude čisté.

Nadväzujeme na čítanie z predošlého dňa a spolu s Ježišom sme vo farizejovom dome. Ježiš nezachová obradné predpisy o očisťovaní a hostiteľ – farizej, je v údive. Ježiš teda využije príležitosť na to, aby ohlásil podstatu pravého náboženstva, ktoré sa zakladá na spravodlivosti a Božej láske. Z tohto pohľadu je dodržiavanie obradných predpisov druhoradé a je bez hodnoty, ak nie je ruka v ruke s hlavným prikázaním lásky. Toto si môžeme preniesť aj priamo do nášho života, brat/sestra. Asi nebude problém, aby si každý z nás spomenul na situáciu, kedy sal prednosť nejakému vonkajšiemu konanie pred skutočným, vnútorným zjednotením sa s Kristom v cieli svojho konania. Možno kvôli pohodliu, alebo sme dali prednosť nejakému prospechu či úľave. Alebo sme dali dôraz na to, aby nás naše okolie vnímalo podľa nejakého gesta, slova alebo činu. Dôležité bolo čo alebo ako robíme, a zabudli sme pritom na náš základný cieľ – ísť duchovne zjednotení s našou cestou. Lebo darmo budeme pekne oblečení, ak naše vnútro bude v negatívnom kontraste s tým, čo máme na sebe. Neuprednostňujme preto vonkajšie znaky pred skutočným dobrým úmyslom nášho konania. Možno to nie vždy naše okolie pochopí, ale dôležité bude, že budeme mať čisté svedomie. Niekedy sa stretneme so slovným spojením „svätá ľahostajnosť“. Zdanlivo protikladné: veď čo je sväté, nebude negatívne ako to, čo sa označuje za ľahostajnosť. Tu je však podstata inde: ak chcem byť svätý, budem ľahostajný ku všetkému, čo ma od tejto cesty odvádza. Budem teda, brat/sestra, rozlišovať, čo je Božie a nevyhnutné od toho, čo ma od Boha odvádza. Čo je povrchné a čo ide do hĺbky. Čo je iba navonok, a čo je znútra a ide dovnútra. Vyprosujme si dnes, brat/sestra, od Pána schopnosť rozoznávať to. 

Streda 28. týždňa

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 11, 42-46)

Ježiš upozorňuje farizejov, že dávajú desiatky zo všeličoho, ale obchádzajú spravodlivosť a Božiu lásku. A na tú treba pamätať v prvom rade. Varuje ich kvôli tomu, že radi sedia na prvých miestach v synagógach a nechávajú sa zdraviť na uliciach. Jeden zo zákonníkov sa ohradí s tým, že ich Ježiš uráža. Vtedy Ježiš vyčíta aj zákonníkom, že ľudí zaťažujú takými bremenami, ktoré sa nedajú uniesť a ktorých sa oni sami vôbec nedotknú.

Priamo nadväzujeme na čítanie zo včerajšieho dňa: Ježiš diskutuje s farizejmi a zákonníkmi. Tí sa cítia dotknutí Ježišovými výčitkami smerujúcimi k tomu, ako si nechávajú prejavovať úctu a vytvárajú tým sebe i ostatným pocit, že sú niečo viac ako tí, ktorí ich úctivo na ulici zdravia. Nie nepodobné situácie zažívame temer denne aj my, brat/sestra. Blížia sa komunále voľby. Noviny, ulice či televízne kanály sú plné usmiatych zhovorčivých ľudí, ktorí všetkými možnými prostriedkami propagujú svoje myšlienky ako tie jedine správne, ktorých realizáciu naozaj nevyhnutne práve teraz potrebujeme. Sú pripravení počúvať, pomáhať, chápať problémy ľudí a robiť s nimi niečo, čo im naozaj pomôže. človek má z nich na prvý dojem pocit, že toto sú tí praví, ktorí nám v živote z pozície verejnej funkcie pomôžu a konečne niečo posunú zo závozu tak, kde to všetci potrebujeme mať. Ale keď sa na tie funkcie dostanú, zmenia svoj pohľad na vec a prvoradými sa im stanú ich vlastné, osobné záujmy. naraz zistíme, že zatiaľ čo pred voľbami sa pasovali do role verejného služobníka, dnes – honosiac sa titulom poslanca – sú už vládcovia. Už nám vládnu, prikazujú, určujú, a spravidla spôsobom, ktorý by oni sami v pozícii bežného človeka nikdy neakceptovali. Neraz to vidíme aj na svojich pracoviskách, kedy človek spomedzi nás po menovaní do riadiacej funkcie zabudne, ako určité praktiky kritizoval a vyhlasoval za neakceptovateľné a začína robiť presne to, čo voľakedy kritizoval. Slováci zvyknú povedať: „zabudol vôl, že teľaťom bol“. Brat/sestra, držme si svoj rebríček hodnôt v zmysle Desatora za každých okolností. Ak budeme pravidelne v kontakte s Božím slovom, nestane sa nám, že sa v tomto všetkom stratíme. A nemusí to byť vždy iba nedeľná svätá omša. Aj cez týždeň je príležitostí často dosť.

Štvrtok 28. týždňa

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 10, 1-9)

Ježiš si volí sedemdesiatich dvoch a v dvojiciach ich posiela všade tam, kam sa chystá ísť s upozornením, že žatva je veľká a robotníkov málo. Preto ich žiada, aby prosili Pána žatvy o ďalších robotníkov. A vraví, že ich posiela ako baránkov medzi vlkov s tým, že si nemajú na cestu brať ani peniaze ani kapsu. Keď vojdú do domu, majú mu popriať pokoj. A ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom. Ak nie, vráti sa k nim. Tam majú ostať a najesť sa a napiť. A všade tam, kam prídu a prijmú ich majú hlásať, že s priblížilo Božie kráľovstvo.

Sedemdesiat dva učeníkov reprezentuje národy zeme. Ježiš ich zoznamuje s ich misijným poslaním a posiela ich plniť ho, aby Mu pripravili cestu. Zároveň majú prezentovať svoju ušľachtilosť, lásku k ľuďom a vydávať prvé svedectvo. Lukáš tu teda prezentuje Ježišovo posolstvo, ktoré vidí v niekoľkých rovinách. Tou prvou je radosť. Lukáš ako jediný z evanjelistov píše o tajomstvách radostného ruženca. O radosti nad stratenou ovcou, ktorá sa vráti do košiara, nájdenou drachmou či návrate márnotratného syna. Dáva však dôraz aj na milosrdenstvo. Veď píše aj o tom, ako Ježiš prejaví milosrdenstvo kajúcnici, ktorá mu pomazala nohy vzácnym olejom ale aj o mýtnikovi Zachejovi. lebo pre Ježiša nikto nie je taký hriešny, aby mu – ak o to prejaví záujem – neprejavil milosrdenstvo. Lukáš sa rád venuje aj Ježišovej starostlivosti o chudobných. Počnúc Ježišovým narodením v chudobe, cez varovania voči bohatstvu (Lk 6, 24) až po podobenstvo o Lazárovi ako príklad uzatvorenia si srdca pred chudobnými. Lukáš sa venuje aj modlitbe, veď píše ako sa Ježiš modlí pred každou významnou udalosťou. Nezabudnime ani na tému naplnenia Duchom Svätým v jeho textoch. Mnohí Ním boli naplnení (spomeňme aspoň Jána Krstiteľ či Alžbetu). To všetko sú pre nás cesty, ktorými prichádza Božie kráľovstvo. Prosme teda, brat/sestra, Pána, aby nás naplnil Duchom Svätým a my sa ho takto mohli zmocňovať a napĺňať sa tou pravou radosťou.

Piatok 28. týždňa

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 12, 1-7)

Ježiš, obstúpený davom, varuje ľudí pred pokrytectvom. Lebo všetko bude odhalené. A posmeľuje ich, aby sa nebáli tých, čo zabíjajú telo, lebo potom už nemajú čo urobiť. Majú sa báť toho, čo má moc uvrhnúť ich do pekla. A pridáva prirovnanie o piatich vrabcoch, ktoré sa predávajú za pár halierov, ale Boh ani na jedného z nich nezabudne. Pritom oni majú aj vlasy na hlave všetky spočítané. Preto sú cennejší ako mnoho vrabcov.

Z celého textu Lukáša, ktorý dnes čítame, je zreteľná Božia láska k človeku a skutočnosť, že Boh nás nikdy neopustí. Veď sa stará ešte aj o nebeské vtáky, nieto ešte o človeka! Tieto slová nám môže byť, brat/sestra, veľkým povzbudením. Často bývame vystavení stresovým situáciám – tím  mladší v škole pri písomkách či skúškach, my starší v práci či v živote. Niekedy zápasíme s ochorením, o ktorom sa bojíme, že sa zvrhne na chorobu. Vtedy nám môže výrazne pomôcť, ak budeme pamätať na Božie milosrdenstvo, Jeho lásku k nám a pripravenosť byť nám vždy na pomoci. V modlitbe sa opierajme o Pána a verme, že nám v každú chvíľu chce to, čo je pre nás dobré. Možno to bude znieť neadekvátne, ale aj choroba môže byť z Božieho pohľadu pre nás dobrá. Pamätám si, ako so mnou otriaslo, keď mi lekár povedal, že mám cukrovku. Vždy som sa jej veľmi bál a hovoril som si, že toto je teda choroba, ktorú by som nikdy nechcel dostať. Dnes ju vnímam ako Pánov prst, ktorým mi ukazuje, ako sa správne a zdravo stravovať a uvedomujem si, že aj keď v mojom myslení a vnímaní života musela nastať dramatická zmena, v jej podstate každodenného života ide o to, čo som nie vždy dodržiaval a teraz musím – správnu životosprávu, ktorá je pre mňa dobrá. Pán stojí pri mne a pomáha mi zvládať nástrahy, ktoré na mňa číhajú. Upevňuje mi tak vôľu a dáva pocítiť radosť z toho, že vo väčšine prípadov zvládam to, čo by pre mňa bolo dobré aj v prípade, že by som bol zdravý. Ak ťa teda, brat/sestra, prepadne strach, dôveruj Pánovi a jeho milosrdenstvu, že aj pre teba chce len to najlepšie. Čas ti ukáže, že je to tak.

Sobota 28. týždňa

Evanjelium podľa Lukáša (Lk 12, 8-12)

Ježiš vraví učeníkom, že každého, kto Ho vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. A naopak – kto ho zaprie, bude pred nimi tiež zapretý. Potom prichádza vážne varovanie: ak sa niekto bude rúhať proti Duchu Svätému, nebude mu odpustené. Potom ich posmeľuje, že ak ich budú vodiť pred úrady a vrchnosti, nemusia sa starať o to, čo budú hovoriť, lebo Duch Svätý im vnukne správne odpovede.

Ježiš nám dnes v úryvku, ktorý priamo nadväzuje na včerajšie čítanie, nevraví, že keď nás čaká niečo dôležité, čo má pre nás vysokú dôležitosť, nemáme sa na to pripraviť s tým, že však nám On pomôže. To by isto bolo opovážlivé spoliehanie sa na Božiu prozreteľnosť. Chce nás skôr upokojiť, aby sme si nerobili zbytočné a veľké starosti, aby sme ustarostení potom neboli schopní pripraviť sa na ten dôležitý moment. Brat/sestra, skús teraz zalistovať vo svojej pamäti. Možno v nej objavíš chvíľu, kedy si mal pocit, že musíš niečo urobiť, s niekým sa stretnúť, niekomu v niečom pomôcť či sa s ním pozhovárať, aby si mu uľahčil, a nevieš sa toho chopiť, nedokážeš vymyslieť, ako na to, ale musíš, tak si – dôverujúc Bohu – začal: otvoril si rozhovor, stretol si sa alebo si išiel na skúšku. A všetko dopadlo dobre; v kľúčovom momente si nezlyhal, ale splnil svoje poslanie či úlohu. Pamätám si, ako som sa na vysokej škole chystal na najťažšiu skúšku štúdiu a (aspoň podľa starších kolegov takou bola) ráno pred odchodom z domu som mal silný pocit, že z toho všetkého absolútne nič neviem. Vchádzajúc do školy som temer prepadol panike a žrebujúc si otázky som mal pocit, že som úplne zbytočne prišiel. Rovnako ako nezabudne na ten moment, keď som si sadol s lístočkom, na ktorom boli otázky, k prázdnemu opečiatkovanému papieru, pozrel na otázky, a naraz sa mi pred očami a v mysli sa mi postupne a plynule objavovalo všetko, čo som potreboval. Dokonca som skúšajúcemu zrozumiteľne vysvetlil aj to, čomu som ešte doma nerozumel. Mal som totiž vo zvyku cestou na skúške zastaviť sa na pár minút modlitby v Blumentáli. Ak sa ja tebe, brat/sestra, stane že si nebudeš dôverovať či budeš mať strach pred niečím, čo ťa čaká, ver Bohu. Nezabudne na teba a pomôže ti, takže napokon budeš spokojný, že všetko dopadlo lepšie, ako si čakal. Dôveruj preto Pánovi a rozprávaj sa s Ním, povedie ťa.

Obrázok - zdroj: www.adayinhiscourt.com