Novinky

« Späť

22. týždeň cez rok (B)

22. týždeň cez rok (B)

Liturgický a cirkevný kalendár týždňa: nedeľa, 2. septembra – 22. nedeľa v Cezročnom období, (z); sv. Egídius, opát; bl. Bronislava, panna; sv. Ingrida, rehoľníčka. pondelok, 3. septembra – Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období, (b); sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi, spomienka. utorok, 4. septembra – Utorok 22. týždňa v Cezročnom období, (z); sv. Rozália, panna a pustovníčka; sv. Ida. streda, 5. septembra – Streda 22. týždňa v Cezročnom období, (z); bl. Matka Terézia z Kalkaty, panna a rehoľníčka. štvrtok, 6. septembra – Štvrtok 22. týždňa v Cezročnom období, (z); bl. Magnus, opát; sv. Zachariáš, prorok; sv. Mansvét, biskup. piatok, 7. septembra – Piatok 22. týždňa v Cezročnom období, (č); sv. Marka Križina, kanonika, Melichara Grodzieckeho, SK a Štefana Pongrácza, SJ, košických mučeníkov, spomienka; sv. Regína, mučenica. sobota, 8. septembra – Sobota 22. týždňa v Cezročnom období, (b); Narodenie Panny Márie, sviatok.

Všeobecný úmysel Apoštolátu modlitby na september: aby mladí Afričania mali prístup k vzdelávaniu a práci vo vlastnej krajine.

Úmysel KBS: nech námahy našich žiakov a študentov sprevádza pomoc Ducha Svätého.

Štvrtok je prvým štvrtkom mesiaca, teda dňom modlitieb za duchovné povolania.

Piatok je prvým piatkom mesiaca.

22. cezročná nedeľa

Kniha Deuteronómium (Dt 4, 1-2. 6-8)

Mojžiš vyzýva ľud, aby počúval prikázania a ustanovenia, ktoré ho učí, aby vošli do krajiny, ktorú chce ľudu dať Boh. iba tak bude ľud múdry a rozumný v očiach iných národov. Zároveň vyzdvihuje blízkosť Boha spravodlivosť Jeho prikázaní.

Kniha Deuteronómium je piatou knihou Biblie a uzatvára Pentateuch, teda prvých päť biblických kníh, ktoré majú veľkú úctu predovšetkým v židovskej a kresťanskej tradícii. Toto dielo sa javí ako séria rečí pripisovaných Mojžišovi a vložených do jeho úst. Mojžiš tu predstavuje zákony, ktoré majú viesť ľud Izraela. Majú formu uzatvárania zmlúv. Celé toto dielo je postavené na troch Mojžišových rečiach, uzavretých textom o veľkom vodcovi a jeho smrti. Dnešný úryvok – záverečný apel prvej Mojžišovej reči – odznie v situácii, kedy Mojžiš prichádza až k Jordánu a tam, na vrchole hornatej vysočiny zvanej Fasga, bude musieť odovzdať následníctvo Jozuemu, ktorý vovedie ľud do vytúženej krajiny. V tomto kontexte vyznievajú Mojžišove slová ako odkaz, posolstvo pre budúcnosť ľudu, ktorý mu tak ležal na srdci a o ktorého blaho sa usiloval od jeho vyvedenia z Egypta. Mojžišova výzva ľudu opierajúca sa o Desatoro zo Sinaja je aktuálna aj dnes, pre každého z nás. Vrátane požiadavky nič zo Zákona nevynechávať a nič nepridávať. Uvedomuješ si, brat/sestra, túto komplexnosť našej viery? myslíš na zásadu nič nevynechávať a nič nepridávať?

Jakubov list (Jak 1, 17-18. 21b-22. 27)

Jakub sa obracia na bratov upozorňujúc, že každý dobrý údel a dokonalý dar je z zhora. Žiada ich, aby prijímali slovo majúce moc spasiť dušu. A žiada, aby slovo nielen počúvali, ale ho aj uskutočňovali. a dáva aj návod, ako ho majú uskutočňovať: navštevovať siroty a vdovy a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

Kresťanov už stáročia rozdeľuje otázka, či je človek pred Bohom ospravodlivený iba vierou, alebo aj skutkami viery. Jakubov list je orientovaný práve na túto otázku. A kladie otázky, ktoré sú zároveň aj odpoveďou, a t nielen pre ľud jeho doby, ale aj nás. Aj my sa môžeme – rovnako ako Jakub – stále aktuálne pýtať: Načo je viera bez konkrétnych svedectiev? (2, 14). Načo je dobré byť iba poslucháčmi slova (1, 22a), a nie jeho uskutočňovateľmi? Jakub teda hovorí jasne svojim súčasníkom aj nám: naše každodenné dobré skutky nielenže sú vyjadrením našej viery, ale samotné sú našou vierou. Je to tak ako s talentmi, ktoré sme dostali. Tými pravými talentmi sú Božie slov alebo viera, cez ktorú je hlásané Božie kráľovstvo. Pre nás, kresťanov dnešnej doby, sú talentmi v tomto zmysle slova teda viera a sviatosti, ktoré sme prijali. V dnešnom svete existuje povolanie, ktoré sa označuje anglickým slovným spojením „talent scout“, teda vyhľadávač talentov. Ľudia, ktorí sa mu venujú, vlastne identifikujú skryté talenty. Aj nás takto vyzýva Evanjelium, aby sme ľuďom v našom okolí pomáhali objavovať v nich samotných osobné pomazanie, ktoré má byť kompasom ich života. Vnímal si, brat/sestra, niekedy aj takto svoje misijné poslanie?

Evanjelium podľa Marka (Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23)

K Ježišovi, ktorý je v Jeruzaleme, prichádzajú farizeji a zákonníci, aby sa sťažovali, že Jeho učeníci jedia chlieb neumytými rukami a pýtali sa Ho, prečo tak robia. Ježiš ich nazýva pokrytcami a vytýka im, že Ho uctievajú perami, ale ich srdce je ďaleko od Neho. „Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov“. A na záver im vraví, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale poškvrňuje ho to, čo z neho vychádza. Ako príklady uvádza zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýchu a hlúposť.

Farizeji, ktorí v Ježišových časoch zažívali veľký rozkvet, sa cítili byť oprávnení zákony nielen vykladať, ale ich aj konkretizovať na mnohé životné situácie. Pri tom sa samozrejme nemohli vyhnúť tomu, aby – cítiac svoju vlastnú dôležitosť – nepridali k nim aj mnohé svoje vlastné pravidlá interpretujúc ich ako Božie. A nielen to: svoje pravidlá začali stavať nad Božie a uprednostňovali ich. Tým všetkým postupne dosiahli to, že bolo prakticky nad sily človeka všetko toto dodržiavať. Pán Ježiš im toto vyčíta, pretože farizeji sa sústreďovali najmä na vonkajšie, často príliš sebaisté, postoje voči Bohu aj blížnemu a podstatu obchádzali. Obracia ich pozornosť na podstatu – čistotu vnútornú. Pretože ľudských pravidiel môžeme dodržiavať koľko chceme, ak nemáme čisté srdce, pred Bohom zostávame pokrytcami.

Farizej je zrejme aj v každom z nás. Stretneme človeka, ktorý nám nevyhovuje, ale tvárime sa milo a rozprávame sa s ním ako s dobrým priateľom. Idú voľby, ale my sa ich nezúčastníme, lebo veď „politika je špinavosť“. Alebo účasť na bohoslužbe – koľkokrát je to skôr o tom ukázať sa tam, nevyčleňovať sa z radu, ale srdcom sme niekde inde. Alebo niekomu verbálne odpustíme, ale v duši ho stále máme za vinníka a tak na neho aj pozeráme. Prinesú také slová pokoj? Nie, ani jednej zo strán. Je to také „pilátovské“ umytie si rúk. So všetkým alibizmom, ktoré obsahuje. Kde je teda riešenie? Aká je správna cesta z tohto kruhu? Brat/sestra, tieto otázky si môžeme klásť všetci, a každého sa budú týkať. Viac či menej, ale každého. V inej oblasti, inej rovine či hĺbke, ale budú. Sústreďme sa teda na podstatu, na to, čo chce od nás Boh. On chce od nás predovšetkým naše srdce, nie naše skutky. Skvele to vystihol nedávno slávený sv. Augustín, keď povedal: „Pre seba si nás stvoril, Bože, a nespokojné je naše srdce, pokým nespočinie v tebe.“ Prehodnoťme teda, brat/sestra, náš rebríček hodnôt a skúsme sa sústrediť na to, aby sme našli taký štýl a obsah nášho života, aby sme ním dávali Bohu svoje srdce. Máme za čo.

Pondelok 22. týždňa

Lukáš (Lk 4, 16-30)

Ježiš prichádza do Nazareta a v sobotu podľa svojho zvyku vstupuje do synagógy. Keď mu podajú knihu proroka Izaiáša, nachádza v nej pasáž, v ktorej sa vraví, že „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.“ Ježiš knihu vracia a vraví svojim poslucháčom, že dnes sa toto slovo naplnilo. Oni sa divili s otázkou na perách, či toto nie je Jozefov syn? Ježiš reagoval konštatovaním, že ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. A pripomenie im, že mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa nebo zavrelo na tri roky a šesť mesiacov, ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k vdove zo Sarepty. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden nebol očistený, iba Náman. Tieto slová ľudí veľmi nahnevali a Ježiša vyhnali z mesta na zráz vysokého vrchu, odkiaľ hop chceli zhodiť. On však prešiel pomedzi nich a odišiel.

Tento príbeh sa odohral v začiatkoch Ježišovho pôsobenia hneď po tom, ako Ho pokúšal diabol. Reč, ktorú sme si vypočuli, má podobný význam, aký dáva Matúš Ježišovej horskej reči: je to vlastne Ježišov program. Dav spočiatku prijal Ježišove slová priaznivo, keď však spomenul zázračné znamenia, dav sa rozhneval a chcel Ho zabiť, on im však uniká a odchádza do Kafarnauma pri Tiberiadskom jazere. Ani tam však nenájde pochopenie pre svoje učenie. Tieto udalosti sú akoby zrkadlom povrchnosti nášho vnímania. často sa zameriavame na povrchné, vonkajšie stránky vecí a skutkov, a nevnímame ich podstatu. Často nie preto, že by sme toho neboli schopní, ale mnohokrát kvôli tomu, že nám tá podstata nie je pohodlná, že si ju nechceme priznať, aby sme nemuseli spraviť či dodržať niečo, čo je nám nepohodlné a do čoho sa nám nechce. Či sa nám nestalo napr. v práci, že sme dostali nejaký príkaz/zadanie, do ktorého sa nám z viacerých príčin nechcelo, tak sme si ho vyložili po svojom tak, ako nám to vyhovovalo a s týmto alibi („veď tak sme príkaz pochopili) sme ho urobili po svojom? Alebo sme vo vzťahu urobili niečo inak, ako vyhovovalo manželovi/manželke, lebo takto to my považujeme za jediné správne a vôľa/potreba toho druhého musela ustúpiť do úzadia? Brat/sestra, vždy je to o tom, či ideme na podstatu veci, alebo iba kĺžeme po jej povrchu v úmysle nejakú prekážku obísť, a nie ju prekonať? Možno by stačilo krátke zalistovanie v nedávnej históriu nášho vzťahu či komunikácie s prostredím, v ktorom sme, a príklad bude naporúdzi. Skúsme preto, brat/sestra, nájsť v sebe dostatok sily na to, aby sme potlačili svoje „ja“ v prospech toho, čo chce od nás Pán. Možno to na prvý pohľad bude pre nás nepohodlné, ale môžeme si byť istí, že nám to celkom isto prospeje.

Utorok 22. týždňa

Lukáš (Lk 4, 31-37)

Ježiš prichádza do Kafarnauma, kde po sobotách učí ľud a on žasne nad Jeho učením, pretože cítil, že Ježiš má moc. Vtedy Ho okríkne muž posadnutý nečistým duchom a rázne Ho žiada, aby ich nechal, či ich prišiel zničiť. A prizná, že vie, kto Ježiš je: Boží Svätý“. Ježiš mu pohrozí a zlému duchu prikáže, aby z neho vyšiel. Keď to ľudia videli, pojal ich strach a pýtali sa navzájom, čo je to za slovo, ktoré mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom. Vtedy sa chýr o Ježišovi šíril po celom kraji.

Dnešné Božie slovo priamo nadväzuje na evanjelium z pondelka. Kľúčovou otázkou dnešného evanjelia je zrejme to, čo sa ľudia pýtali, keď videli, ako Ježiš vyhnal z človeka zlého ducha: „čo je to za slovo?“. Veď boli svedkami nezvyčajnej, zázračnej chvíle: človek, ktorého si dovtedy možno ani nevšimli, lebo sa vôbec neprejavoval, naraz vzkypel zlým duchom, ktorého v ňom vyprovokovala Ježišova reč. Tu sa prejavilo to, čo poznáme od biblistov, ktorí hovoria, že Božie slovo pôsobí dvojako: ako svetlo a ako moc. dnešná udalosť, ktorú popisuje evanjelista Lukáš, je toho vynikajúcim príkladom. Svetlo Božieho slova ukazuje bez rozdielu na všetko či už dobré alebo zlé tak, ako ukázalo na zlého ducha v človeku v synagóge. Moc Božieho slova je obrovská a iste sme ju už mnohí zažili na vlastnej koži. Napr. počúvajúc pri bohoslužbe slova niektoré čítanie či evanjelium nás osvieti súvislosť, ktorá nám dovtedy nikdy nenapadla, hoci sme dané čítanie počuli mnohokrát. V tom je úžasná nádhera Božieho slova – hoci je stále, už dvetisíc rokov rovnaké, vždy je aktuálne a dokáže byť návodom či pomôckou človeku v jeho životnej situácii. Podľa toho vidíme, aké dôležité je pre každého z nás byť Božiemu slovu otvorení, nechať ho do seba preniknúť, otvoriť mu svoje srdce a nechať pôsobiť. Otvorme teda svoje srdce, brat/sestra, nášmu Pánovi. Veľmi rýchlo pocítime Jeho blahodarný účinok.

Streda 22. týždňa

Lukáš (Lk 4, 38-44)

Ježiš vychádza zo synagógy a vchádza do Šimonovho domu, kde Šimonovu testinú trápi vysoká horúčka. Domáci Ho prosia, aby jej pomohol. Ježiš sa postavil nad ňu a rozkázal horúčke, aby ju opustila. Ona potom hneď vstala a obsluhovala ich. Po západe slnka Ježiš uzdravuje všetkých, ktorí za ním prichádzajú, aby im pomohol. Mnohí pri tom kričia, že Ježiš je Boží Syn. On im však nedovolil o tom hovoriť. Ráno Ho zástupy žiadajú, aby s nimi zostal a neodchádzal, ale Ježiš odchádza s tým, že aj iným mestám musí zvestovať Božie kráľovstvo. A káže v judejských synagógach.

Po tom, ako vyhnal z človeka v synagóge zlého ducha, Ježiš pokračuje vo svojom uzdravovaní. Vráti zdravie Šimonovej testinej, ktorá ich potom s radosťou obsluhuje. Ježiš tu v komunikácii s ľuďmi okolo Neho uplatňuje svoju moc. A v závere opäť počujeme zmienku z Jeho programovej reči o tom, že „aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ Je dobré vidieť, že Ježišove uzdravenia tela prinášali aj uzdravenie duše, keďže mnohí správne pochopili zázrak, ktorý sa s nimi stal a v Ježišovi spoznali Spasiteľa. Možno na teba, brat/sestra, tieto slová pôsobia ako niečo, čo sa stalo veľmi dávno a dnes už také časy nie sú. Možno by si aj v kútiku duše privítal osobnú skúsenosť so zázrakom. Naozaj? Nie je v takej myšlienke trochu pochybností či túžbe po dôkaze? Veď jediným rozdielom medzi dobou, ktorú popisuje dnešné evanjelium, a to našou dnešnou je fakt, že Ježiš je prítomný inak: vtedy aj fyzicky dnes už „iba“ neviditeľne, ale nemenej autenticky a účinne. Stačí mať otvorené oči a srdce: denne sa vo svete deje mnoho zázrakov a neraz sa udejú aj v našej bezprostrednej blízkosti, iba si ich akosi, ponorení do nášho sveta, nevšimneme. Akoby sme boli viac v tom našom hmotnom svete, ako v spoločnosti Pána. Ak nám robí problém vnímať Ježiša vedľa nás na ulici, v práci či v súkromí svojho domova, vykročme k nemu do kostolov, kaplniek alebo si Ho sprítomníme dobrou knihou, krásnym umením či modlitbou. Alebo choď, brat/sestra, do dobrého spoločenstva. Takto zistíš, že Ježiš je tu: s tebou, so mnou, s nami, autenticky, evidentne, rôznymi formami, nespochybniteľne... Len Ho treba vnímať: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“. (Mt 18, 20).

Štvrtok 22. týždňa

Lukáš (Lk 5, 1-11)

Ježiš stojí pri Genezaretskom jazere a tlačí sa k Nemu zástup, ktorý Ho chce počúvať. Zbadá pri brehu dve lode, nastúpi do tej, ktorá patrí Šimonovi a potom, ako loďku odrazili od brehu, začal vyučovať. Keď dohovorí, požiada Šimona, aby zatiahol na hlbinu a spustil siete na lov. Ten však namieta, že sa snažili celú noc, a nič nechytili. Napokon poslúchne a od množstva chytených rýb sa skoro roztrhnú siete. Keď to Šimon Peter vidí, padá na kolená a prosí Ježiša, aby od neho hriešneho odišiel. Rovnaká hrôza ovládne aj Zebedejových synov Jakuba a Jána. Ježiš však Šimona upokojuje slovami, že odteraz bude loviť ľudí.

Opäť priamo nadväzujeme na čítanie z predošlého dňa. Ježiš ukazuje svoju Božskú moc zázračným úlovkom, ale aj povolaním Šimona Petra. Ten celú noc strávi na mori, aby sa ráno vrátil bez jedinej rybky. Potom však poslúchol Ježiša a naraz bola sieť tak plná rýb, že sa temer roztrhla. Nemohli by sme toto považovať za kľúčové posolstvo dnešného evanjelia? Tento príbeh nám vlastne vraví, že s Bohom dokážeme veľa, bez Neho nič. Spoliehať sa teda v živote iba na seba a svoje vlastné schopnosti bez toho, aby sme do svojho života zahrnuli Boha, je viac ako nerozumné. A ešte viac: ak sa trápime a máme pocit, že problém nezvládame a prekážku nedokážeme zdolať, obráťme sa na Toho, ktorý nám chce, vie a môže pomôcť. Brat/sestra, pozri sa do vlastného života, zhodnoť miesto Boha v ňom a skús sa zamyslieť, ako by si do neho vtiahol Boha, dal Mu priestor. Boh je predsa náš Otec, a každý otec túži po tom, aby sa jeho dieťa na neho obracalo aj vtedy, keď potrebuje pomoc, pretože tá naplní jeho vnútro pokojom a radosťou. A taký je nepochybne aj náš nebeský Otec: čaká na to, že sa na Neho obrátiš s prosbou, aby ti s radosťou podal svoju pomocnú ruku. Hľadaj si cestu k Otcovi aj v bežných, každodenných situáciách, kráčaj životom s Ním, využívaj Jeho obrovskú a veľkorysú ponuku a nenahraditeľnú možnosť.

Piatok 22. týždňa

Lukáš (Lk 5, 33-39)

Farizeji a zákonníci vytýkajú Ježišovi, že Jánovi učeníci sa často postia a modlia, ale Jeho učeníci jedia a pijú. Ježiš opätuje otázkou, či môžu žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi. No hneď upozorňuje, že prídu dni, kedy im ženícha vezmú a potom nastanú aj pre nich dni pôstu. A zároveň pridáva podobenstvo o záplate z nových šiat prišitej na starý odev, kedy by sa nový zničil a na starý by sa nová záplata nehodila. Rovnako nikto nenalieva nové víno do starých mechov, pretože nové víno by mechy roztrhlo a aj víno by sa vylialo.

Farizejom sa zdá, že Ježišovi učeníci zanedbávajú pôst. Ježiš im avizuje, že príde aj na nich čas pôstu. Je zrejmé, že má na mysli svoju vykupiteľskú smrť, ktorá sa stane pre Jeho učeníkov skúškou. Zároveň naznačuje, že Božie kráľovstvo je radosť aj novosť. Tú symbolizuje prirovnanie k novým šatám alebo novým mechom na víno. Boli to prirovnania, ktoré boli blízke vtedajšiemu človeku. Mechy z kozej kože boli bežnou nádobou pre nové víno kvôli tomu, že počas jeho kvasenia sa boli schopné roztiahnuť. Tie staré však už boli roztiahnuté, preto tlak nového kvasiaceho vína už nezvládli. Brat/sestra, pre nás, dnešných ľudí, môže byť toto prirovnanie zároveň výzvou byť vo svojom živote novým mechom so schopnosťou pružne zareagovať na to, čo sa od teba žiada. Aby si bol(a) schopný(á) čeliť tlaku, ktorý na teba vyvinie naša doba a mnohé okolnosti a hodnoty tohto sekulárneho sveta. Teda prijať to, čo sa od teba chce, a to aj vtedy, ak to pre teba nie je zrovna pohodlné či ľahké: pomôcť staršiemu rodičovi, opatriť chorého príbuzného, pozrieť sa inými očami na niekoho, koho považuješ za svojho nepriateľa či mnoho iného. Možno – ak sa pozrieš do svojho vnútra – sám(/a) nájdeš oblasť, ktorá by na Božiu vôľu mala odpovedať pružnejšie, vedieť sa viac „roztiahnuť“. Skús sa na ňu zamerať, prinesie to osoh nielen tým, vo vzťahu ku ktorým sa budeš snažiť byť pružnejší vo svojom vzťahu k nim, ale aj tebe samému. Urob prvý krok ešte dnes!

Sobota 22. týždňa

Matúš (Mt 1, 1-16. 18-23)

Evanjelista Matúš nás zoznamuje s rodokmeňom Ježiša Krista, a to počnúc Abrahámom, Izákom, Jakubom, Jakubom Júdom a jeho bratov cez Dávida, Šalamúna, Roboama, ..., Oziáša, Ezechiáša, Manassesa až po Jakuba a Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš Kristus. Popisuje aj, ako to bolo s narodením Ježiša: Mária, snúbenica Jozefa skôr, ako začala bývať s Jozefom, počala z Ducha Svätého, Jozef ju chcel prepustiť. Ale vo sne ho oslovil anjel a povzbudil ho, aby sa nebál prijať Máriou za manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.

Na dnešný sviatok Narodenia Panny Márie čítame úvod Matúšovho evanjelia, ktorý odhaľuje ohnivká dejín spásy začínajúce Abrahámom. Táto historická reťaz má tri obdobia, pričom každé z nich má štrnásť generácií. To môžeme chápať ako vyjadrenie dokonalosti a plnosti, veď vieme, že v Biblii čísla tri a sedem symbolizujú dokonalosť a plnosť. Tento plán spásy sa završuje narodením Ježiša Krista. Formulovaním rodokmeňa Matúš preukazuje Ježišovu príslušnosť k izraelskému ľudu. Dôležitým posolstvom dnešného evanjelia sú aj okolnosti Ježišovho narodenia, konkrétne posolstvo Jozefovi o počatí Ježiša z Ducha Svätého, ktorý má prijať legálne otcovstvo Dieťaťa Ježiša. Dnešné čítanie je pre nás, brat/sestra, žiarivým príkladom dvoch pokorných ľudí s hlbokou vierou. Veď si len predstav tie situácie, v ktorých sa osvedčili: Mária uverila niečomu, o čom dovtedy nikto nikdy nepočul, teda niečomu neslýchanému a veľmi ťažko uveriteľnému. Veď sa nestretla ani len s jediným zázrakom, o ktorom by jej niekto bol povedal a ani nestretla Spasiteľa, ktorý by ho pred jej očami býval urobil tak, ako sa to dialo neskôr. Rovnako Jozef: Mária ho presviedčala o niečom, čo sa dovtedy nikdy nestalo a čomu uveriť si vyžadovalo obrovskú pokoru. Obaja však túto obrovskú skúšku zvládli na výbornú, prijali Božie posolstvo a urobili všetko preto, aby sa naplnila Božia vôľa. V tom sú aj tebe, brat/sestra, stále aktuálnym príkladom. Svätá rodina nám bude vždy vzorom. Tak, ako oni prijali Božiu vôľu a Ježiša do svojho života, rovnako aj my môžeme, a iste chceme, prijať Pána do svojho srdca a ísť spolu s ním životom. Inšpirujme sa Máriou, dnešnou oslávenkyňou a Jozefom, prijmime do svojho domu Ježiša. Veď On sám povedal, že každý, kto Ho pozve do svojho domu, dostane pozvanie od Neho do večného domu. No kto by o takú pozvánku nestál? Je teraz na každom z nás, brat/sestra, aby sme spoznali, ako tú pozvánku pre Ježiša do svojho domu napísať. Už vieš ako?

Na obrázku: Ježiš učí v synagóge (Wiliam Whole)