V piatok, 23. septembra sme sa pri krbe Pastoračného centra sv. Márie Magdalény opäť stretli na diskusii s podnikateľom. Tentokrát to bol sympatický, zhovorčivý a neformálny Holanďan Erik Heidema, ktorý býva v Rusovciach a už dvanásty rok podniká na Slovensku. Debata bola nielen veľmi zaujímavá, ale aj vysoko podnetná. Erik sa totiž rozhovoril nielen o tom, ako vidí podnikateľský priestor u nás, ale otvoril sa nám aj so svojim videním nás, Slovákov. Podelil sa s nami o množstvo podnetných a inšpiratívnych myšlienok.

Tí, ktorí si toho pamätáme už trošku viac ako dnešná mladá generácia, si iste spomenieme na verbálne klišé hlásateliek Československej televízie, ktoré kedysi pri uvádzaní filmu z niektorej z vtedajších západných krajín nezabudli poznamenať, že nastavuje zrkadlo tamojšej spoločnosti. Práve toto mi napadlo, keď som rozmýšľal, ako čo najvýstižnejšie charakterizovať naše stretnutie s Rusovčanom holandského pôvodu, ktorý sa s nami prišiel podeliť o svoje skúsenosti a zážitky zo života na Slovensku.

Zaujímavé už bolo počúvať jeho profesionálny životopis, ktorý hovoril o jeho záujme o geografiu, štúdiu cestovného ruchu v Gröningene i o postgraduálnom štúdiu východoeurópskych krajín v Bruseli, ktoré vyústilo do príchodu Erika Heidemu na Slovensko. Veľmi príznačné bolo, že spontánne, po tom, ako s oduševnením sebe vlastným pohovoril o svojich profesionálnych aktivitách v oblasti cestovného ruchu a stavby akvaparku, prešiel k svojim skúsenostiam so Slovákmi ako takými. Vyjadril svoje prekvapenie nad tým, že Slováci sú v súkromí obohnaní vysokými a neprehľadnými plotmi, zatiaľ čo on je zvyknutý na to, že rodinný dom v Holandsku je postavený bez vysokých hradieb a brán, s obývačkou bez záclon orientovanou do ulice tak, aby nielen z nej bolo vidno ulicu a ľudí na nej, ale i naopak - aby ľudia videli obyvateľov domu v pokoji svojho rodinného zázemia. Všimol si, že Slováci nepatria k tým, ktorí si navzájom prajú, ale ich častým spoločníkom je nežičlivosť až závisť. Že sa to prejavuje nielen v privátnej sfére, ale cítiť to aj z toho, ako sa k sebe správajú navzájom či s akým "pochopením" sa až príliš často on sám stretol pri vybavovaní rôznych záležitostí v oblasti svojho podnikania. Nepriamo nám dal za príklad spôsob práce na holandských úradoch, kde rozhodujúci ľudia i radoví zamestnanci cítia, že ich poslaním nie je vláda nad bežným človekom, ale služba pre neho. Že každý verejný projekt je potrebné najprv dôkladne zvážiť, seriózne a po všetkých stránkach pripraviť a až potom, ale o to ľahšie, rýchlejšie a kvalitnejšie, realizovať. Zaujímavým aj z pohľadu Rusoviec bol jeho postreh o tom, že v Holandsku ľudia v malých mestských častiach držia oveľa viac pospolu a veci verejné chápu aj ako vec každého jednotlivca. Často som mal pocit, že je to ozajstné, spontánne a dobromyseľné nastavenie zrkadla nám ako ľuďom, a nášmu spôsobu myslenia, na ktorý sme možno už tak zvyknutí, až sa nám zdá samozrejmým a vytvára v nás presvedčenie, že je to tak normálne a inak to ani nemôže byť. Aj keď to Erik takto isto nemyslel.

Stretnutie bolo mimoriadne vydareným záverom pracovného týždňa, z ktorého sme sa veľmi obohatení rozchádzali do svojich domov až v neskorú večernú hodinu.