Novinky

« Späť

Slovo o viere - svätá omša

Slovo o viere - svätá omša

Na svätej omši sa zúčastňujeme spravidla vždy v nedeľu a vo sviatok, mnohí prichádzajú do kostola aj cez bežný deň. Vieme ako samozrejmosť, čím svätá omša začína alebo končí, čo kedy odpovedať, kedy sedieť, stáť či kľačať. Máme pocit, že od prvej do poslednej chvíle vieme, čo sa deje a o čo ide. Ale predsa - sme si vo všetkom istí? Vieme, z akých častí sa skladá bohoslužba slova a bohoslužba obety? Rozumieme podstate a poslaniu všetkých ich súčastí? Chápeme, prečo sa raz sedí, inokedy kľačí a prečo je potrebné aj stáť? Poznáme rozdiel medzi fériou, spomienkou, sviatkom a slávnosťou? Vieme, čo je pontifikálna svätá omša a aké má špecifiká? Sme si istí tým, kedy a čo v kostole počas svätej omše urobiť? Objasniť nám niektoré zo základných aspektov liturgie nám v piatok, 24. februára v rámci večerov Slovo o viere prišiel ThLic. Daniel Dian.

Liturgista, známy kazateľ, pedagóg, činovník Spolku svätého Vojtecha a šéfredaktor časopisu Duchovný pastier d. p. ThLic. Daniel Dian sa už v homílii večernej svätej omše, ktorou večer začínal, dotkol svojich prvých kontaktov s liturgiou ešte ako bohoslovec bratislavského seminára a spomenul svojich prvých učiteľov liturgiky a ich prístup k nej, ktorý vtedajším bohoslovcom vštepovali. Následne vo svojom príhovore po svätej omši poukázal na viaceré trendy, ktoré historicky ovplyvňovali liturgické pravidlá týkajúce sa svätej omše. Vo svojom výklade sa venoval najprv tichu a jeho miestu vo svätej omši. Vysvetlil nám zmysel a podstatu viacerých pravidiel, ktoré sú platné a ktoré nie vždy my, laici, chápeme a dôkladne nám objasnil aj stanoviská a názory kardinála Saraha týkajúce sa liturgie, ktoré prezentoval pri svojej nedávnej návšteve Slovenska pri predstavovaní slovenského prekladu jeho najnovšej knihy. Ukázalo sa, že neboli vždy korektne interpretované, preto o jeho názoroch vznikali u ľudí skreslené predstavy.

V nasledujúcej bohatej a spontánnej diskusii sme pohovorili o niektorých textových častiach Rímskeho misálu a odlišnostiach súčasného slovenského prekladu od jeho latinského originálu, o svätom prijímaní a jeho podávaní do úst a na ruku, prijímaní pod obojím, o úcte, ktorá sa vzdáva hostii, o obsahu a zmyslu slov premenenia, o tom, že kňaz vysluhujúci svätú omšu koná v mene Krista, o miništrovaní a s tým súvisiacich niektorých pravidlách i mnohých ďalších otázkach.

Otec Daniel nás všetkých zaujal nielen svojím nadšením pre liturgii a jej dokonalou znalosťou, ale aj spôsobom, akým svoje poznatky a skúsenosti podával nám laikom: bol zrozumiteľný, mal jasné a logické vyjadrenia a ukázal nám, že liturgické pravidlá nie sú samoúčelné, ale majú svoju logiku, ktorá je daná ich zmyslom a obsahom. Ich porozumenie, ktoré nám sprostredkoval, je základným predpokladom ich akceptovania a správneho uplatňovania v praxi.

Večer s otcom Danielom bol po všetkých stránkach zaujímavý a veľmi poučný.