Farnosť Bratislava-RusovceFarnosť Bratislava-RusovceJarné tvorivé dielničkyPavol Schhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/jarne-tvorive-dielnicky2024-03-17T20:48:37Z2024-03-17T20:43:56Z<p>
Deti budú mať možnosť vytvoriť si vlastné umelecké diela a tvorivo sa zabaviť. </p>
<p>
</p>
<p>
Tešíme sa na vás!</p>Pavol Sch2024-03-17T20:43:56ZSvätá spoveď na biblickom pozadíVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/svata-spoved-na-biblickom-pozadi2024-03-17T20:31:57Z2024-03-05T17:19:54Z<p>
Svätá spoveď, alebo sviatosť zmierenia či sviatosť pokánia je chvíľa, ktorú bežne predchádza skľúčenosť z uvedomenia si skutkov vlastnej slabosti a z ich vypovedania kňazovi, ktorú ale okamžite nahrádza pocit nevyjadriteľného šťastia a vnútornej slobody, ktoré prenikajú celého človeka, lebo získal novú šancu na radostný a pokojný život. Je to chvíľa, kedy kresťan takpovediac žaluje na seba, čiže hovorí svoje ľahké a ťažké hriechy a kňaz ho pozorne a s láskou počúva pri tzv. ušnej spovedi. Je to prostriedok k tomu, aby človek dostal zo seba tieto hriechy a cez kňaza ich odovzdal Ježišovi Kristovi, ktorý toto zlo anuluje a odpustí. Kňaz v tej chvíli koná nielen v mene Krista, ale dokonca v osobe Krista, nakoľko len Kristus má moc odpúšťať a zničiť zlo. Kresťan sa tak môže vydať na cestu vnútorného uzdravenia. Dôsledky týchto hriechov musí samozrejme osobne odstrániť svojim nasadením v nezištnej a obetavej láske podľa príkladu Ježiša Krista, a to v konkrétnych každodenných situáciách. Dobrá sv. spoveď má obsahovať dôkladné spytovanie svedomia, úprimné vyznanie všetkých hriechov, úprimné oľutovanie a pevné odhodlanie pre zlepšovanie sa.</p>
<p>
Mons. Jozef Jančovič sa narodil 28. novembra 1968 v Topoľčanoch. Po absolvovaní gymnázia v Topoľčanoch pokračoval štúdiom odboru Kvasná chémia a biotechnológie na Chemicko-technologickej fakulte STU v Bratislave (1986-1991). Základné teologické štúdium získal na RKCMBF UK v Bratislave a na Pápežskej univerzite <em>Santa Croce</em> v Ríme (1991-1995). Za kňaza bol vysvätený 5. júla 1995 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Licenciát zo Svätého písma absolvoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme (1995-1999). Zimný semester 1996/1997 absolvoval na <em>Hebrew University</em> v Jeruzaleme. Od roku 1999 pôsobí na RKCMBF UK Bratislava. Titul PhD. získal na RKCMBF UK v Bratislave z exegézy Ex 32 – 34 v roku 2009. V jeseni 2020 sa habilitoval na domovskej fakulte s prácou <em>Exegeticko-teologická analýza žalmov 93–96 a ich kontextuálne čítanie.</em> Od roku 2001 do 2011 pastoračne pôsobil ako farár vo farnosti Bratislava-Čunovo, neskôr ako farár v Katedrále sv. Martina (2011-2015) a farár v Bratislave-Jarovciach. Dnes je dekanom RKCMBF UK v Bratislave.</p>
<p>
<em>Zdroje: <a href="https://frcth.uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/rkcmbf-uk/article/rkcmbf-uk-bude-mat-noveho-dekana/">RKCMBF UK</a>, <a href="https://wp.farabystrica.sk/svata-spoved/">Farnosť Bratislava - Záhorská Bystrica</a></em></p>Vladimír Heriban2024-03-05T17:19:54ZŠpička kresťanského novinárstva u nás v RusovciachVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/spicka-krestanskeho-novinarstva-u-nas-v-rusovciach2024-02-27T17:05:08Z2024-02-15T17:57:08Z<p>
Prítomní účastníci tohto atraktívneho a interaktívneho diskusného večera si mali možnosť vypočuť názory hostí na odlišnosti a špecifiká prístupu Svätého Otca Františka k smerovaniu Cirkvi pre najbližšie roky v porovnananí s jeho predchodcami, stanoviská oboch mienkotvorných novinárov k personálnym zmenám vo vatikánskej kúrii, zámeru najnovších pápežských dokumentov, ale aj prístupu Vatikánu k inováciii personálneho obsadenia kardinálskeho zboru či menovaniu biskupov na Slovensku.</p>
<p>
Druhá časť večera bola venovaná dnes tak často diskutovanénu dokumentu <em>Fiducia supplicans</em>, jeho obsahu, zamerania, formy a obsahu. Prítomné osobnosti kresťanskej publicistiky dôkladne rozobrali obsah, cieľ aj zámer daného dokumentu, vysvetlili prítomným jeho základné aspekty, ale aj časti, ktoré sú predmetom rôznych vysvetľovaní a objasnili jeho základný cieľ a obsah. Tým výrazne prispeli k objektívnemu a kvalifikovanému chápaniu celého dokumentu našimi farníkmi.</p>
<p>
Následná bohatá, spontánna a konštruktívna vecná diskusia významne prispela k širšiemu chápaniu diskutovanej problematiky a rozšíreniu obzoru účastníkov pri vnímaní aktivít Vatikánu, jeho dokumentov a prístupu k smerovaniu Cirkvi v nasledujúcich rokoch. Po oficiálnej časti ešte nasledovala neformálna diskusiia farníkov s hosťami, ktorá trvala do neskorších večerných hodín.</p>
<p>
_________________________________________</p>
<p>
Mgr. Imrich Gazda, PhD., je <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko" title="Slovensko">slovenský</a> <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Novin%C3%A1r" title="Novinár">novinár</a>, <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Publicista" title="Publicista">publicista</a>, <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysoko%C5%A1kolsk%C3%BD_pedag%C3%B3g" title="Vysokoškolský pedagóg">vysokoškolský pedagóg</a> a <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Cirkev" title="Cirkev">cirkevný</a> <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Analytika" title="Analytika">analytik</a>. Založil <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Webov%C3%A9_s%C3%ADdlo" title="Webové sídlo">webové sídlo</a> Svet kresťanstva, ktoré je od roku <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/2015_na_Slovensku" title="2015 na Slovensku">2015</a> súčasťou <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Konzervat%C3%ADvny_denn%C3%ADk_Postoj" title="Konzervatívny denník Postoj">denníka Postoj</a>, kde sa venuje náboženským témam. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu na <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Katol%C3%ADcka_univerzita_v_Ru%C5%BEomberku" title="Katolícka univerzita v Ružomberku">Katolíckej univerzite v Ružomberku</a>. Pokračoval doktorandským štúdiom v odbore teória a dejiny žurnalistiky, po absolvovaní od roku <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/2009" title="2009">2009</a> pôsobil na Katedre žurnalistky <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Filozofick%C3%A1_fakulta_Katol%C3%ADckej_univerzity_v_Ru%C5%BEomberku" title="Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku">Filozofickej fakulty KÚ</a>. Počas štúdia začal prispievať do týždenníka <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Domino_f%C3%B3rum" title="Domino fórum">Domino fórum</a>, neskôr pokračoval v <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/.t%C3%BD%C5%BEde%C5%88" title=".týždeň">.týždni</a>. Od roku <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/2015" title="2015">2015</a>pracuje ako redaktor <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Konzervat%C3%ADvny_denn%C3%ADk_Postoj" title="Konzervatívny denník Postoj">Konzervatívneho denníka Postoj</a>, kde v súčasnosti pôsobí ako zástupca šéfredaktor denníka Postoj. Patrí k mienkotvorným novinárom v segmente kresťanského sveta a diania vo Vatikáne.</p>
<p>
Mgr. Pavol Rábara vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Absolvoval študijný pobyt na vysokej škole LUMSA v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Je členom Spoločenstva Ladislava Hanusa. S novinárčinou začínal ako stážista v týždenníku TREND, spolupracoval s portálom <a href="http://www.xn--medilne-kwa.sk/">www.medialne.sk</a>. Tri roky pracoval v agentúre SITA. Pre portál Postoj píše od roku 2006.</p>
<p>
Zdroje: www.wikipedia.sk; <span style="font-size: 1.02em;">www.postoj.sk</span></p>Vladimír Heriban2024-02-15T17:57:08ZŽidovsko-kresťanský dialóg v Rusovciach už 10. 2.Vladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/zidovsko-krestansky-dialog-v-rusovciach-uz-10-2-2024-02-27T17:04:45Z2024-02-01T16:57:39Z<p>
</p>
<p>
Otec Miloš nás zoznámil s históriou, obsahom a formami židovsko-kresťanského dialógu na Slovensku a predstavil nám všetky benefity, ktoré z takéhoto dialógu majú obe strany. Aktuálnosť danej problematiky podčiarkla j mimoriadne bohatá a inšpiratívna diskusia, ktorá prítomným doslova otvorila dvere dokorán židovsko-kresťanskému dialógu vo svetle, v akom sme ho mnohí doteraz nepoznali. Účastníci sa rozchádzali v neskorších večerných hodinách mimoriadne obohatení o mnohé nové vedomosti a zaujímavé informácie.</p>
<p>
Ako povedal náš hosť v rozhovore pre webové sídlo Trnavskej univerzity (<a href="https://www.truni.sk/news/zidovsko-krestansky-dialog-na-slovensku">https://www.truni.sk/news/zidovsko-krestansky-dialog-na-slovensku</a>), židovsko-kresťanský dialóg na Slovensku dostal vzpruhu v roku 2016, začatím úzkej spolupráce medzi Teologickou fakultou Trnavskej univerzity a vedením Židovského kultúrneho inštitútu. Konkrétnym plodom tejto spolupráce sa stal program semestrálnych prednášok Otvárame dvere, ktorý pokračuje dodnes. Ďalšími plodmi tejto spolupráce je Letná školu židovsko-kresťanského dialógu a v neposlednom rade tiež úspešný pilotný projekt cyklotúry <em>Od synagógy ku kostolu. </em>O všetkých týchto aktivitách a plánoch projektu na najbližšie obdobie sa dozvieme sobotný večer, na ktorý je pozvaný každý človek dobrej vôle.</p>Vladimír Heriban2024-02-01T16:57:39ZFarský karneval pre detiPavol Schhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/farsky-karneval-pre-deti2024-01-26T09:23:40Z2024-01-26T09:21:31Z<p>
Tešíme sa na vás!</p>Pavol Sch2024-01-26T09:21:31ZMgr. art Ján MatusPavol Schhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/mgr-art-jan-matus2024-02-27T17:04:24Z2023-12-31T11:20:53Z<p>
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v bratislavskom krematóriu v stredu 3. januára 2024 o 11:45 hod.</p>Pavol Sch2023-12-31T11:20:53ZPápežský spovedník v Rusovciach už 16. 12.Vladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/papezsky-spovednik-v-rusovciach-uz-16-12-2023-12-11T12:02:22Z2023-12-10T15:17:01Z<div>
Nielen na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky nám iste odpovie náš hosť, ešte donedávna pápežský spovedník, minorita páter Lucián Bogucki, OFM Cap, počas nasledujúceho Slova o viere, ktoré je na programe <span style="font-size: 1.02em;"><strong>v sobotu, 16. decembra od 18:00 hod.</strong> </span><span style="font-size: 1.02em;">v priestoroch Pastoračného centra sv. Márie Magdalény.</span></div>
<p>
</p>
<p>
Rehoľník minorita <strong>Lucián Bogucki</strong> istý čas spovedal vo vatikánskej Bazilike sv. Petra v Ríme a bol predstaveným vatikánskych spovedníkov. Mnohí z nás si ho preto pamätajú ako tzv. pápežského spovedníka. Je tiež spoluautorom knihy <em>Spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť</em> s podtitulom <em>Ako sa správne spovedať a zbaviť sa strachu</em>, ktorú vydal Postoj.</p>
<p>
Charakteristiku tohto kňaza a rehoľníka výstižne podáva rozhovor Denníku Postoj takto: „Vstup do rehole, podobne ako svadba, v živote človeka mení mnoho. Prvá vec, začínate rozmýšľať nie v jednotnom, ale v množnom čísle. Počas celého svojho rehoľného života musím brať ohľad na komunitu, v ktorej žijem. Za tie roky som sa naučil trpezlivosti, chápavosti a znášanlivosti, napriek svojej neľahkej povahe. Rehoľa mi poskytla priestor k modlitbe. Spoločný breviár, rozjímanie a iné duchovné aktivity sa starajú o môj duchovný život, čo určite si nemôžu dopriať bežní ľudia. Moje rehoľné spoločenstvo mi umožnilo poznať svet a stretnúť veľké množstvo ľudí. Odišiel som z Poľska na Slovensko, žil som v Budapešti a v Ríme. Tým, že naša rehoľa má celosvetové pôsobenie, mohol som navštíviť mnohé krajiny, v ktorých žijú naši bratia. Vďaka týmto príležitostiam som sa naučil cudzie jazyky, prežil zaujímavé skúsenosti a spoznal inšpiratívnych ľudí. Som si vedomý, že mnohí ľudia nemajú takúto príležitosť.“</p>
<p>
Stretnutie a diskusia s touto osobnosťou bude iste pre každého jej účastníka inšpirujúca. A nielen kvôli prichádzajúcemu vianočnému obdobiu.</p>
<p>
Zdroj: <a href="https://svetkrestanstva.postoj.sk/123531/ako-im-rehola-zmenila-zivot-a-v-akej-inej-reholi-si-vedia-seba-predstavit">https://svetkrestanstva.postoj.sk/123531/ako-im-rehola-zmenila-zivot-a-v-akej-inej-reholi-si-vedia-seba-predstavit</a></p>Vladimír Heriban2023-12-10T15:17:01ZNádherný večer s kňazom - umelcomVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/nadherny-vecer-s-knazom-umelcom2023-12-03T08:55:03Z2023-11-24T12:39:28Z<p>
Dôstojný pán Martin Šafárik zahájil večer celebrovaním spievanej svätej omše. Jej pastoračnú silu umocnil jeho impozantný bas, ktorý naplnil celý chrám. Hudobnú stránku liturgie doplnil inštrumentálny sprievod organa, flauty a violončela, výtvarnú autorská kópia ornátu Svätého Otca zo Šaštína, ktorú mal otec Martin na sebe. Všetkých prítomných pripravil na diskusie o hudbe v Cirkvi, ktorá nasledovala po svätej omši.</p>
<p>
Vo svojom príspevku, ktorým otec Martin zahájil diskusný večer zdôraznil, že hudba v liturgii má veriaceho naladiť na krásu a uschopniť ho vnímažť ju v celej jej hĺhbe i šírke. Spev označil ako ďalšiu formu modlitby, ktorá spolu s výzdobou chrámu a jeho veľkosťou umocňuje v človeku jeho malosť pred Bohom. Pripomenul, že melódia nesmie zatieniť spievaný text, pretože liturgická hudba je jeho sprievodom. Spev je iba nositeľom liturgického textu. Zmienil aj vyjadrenie Svätého Otca Benedikta XVI., že sakrálne umenie nemôže byť odkázané na akýkoľvek komentár, musí byť každému zrozumiteľné samo o sebe.</p>
<p>
Po vstupnom príspevku otca Martina sa rozprúdila veľmi živá diskusia, ktorá preukázala, že pre veriaceho je hudba veľmi vnímanou súčasťou liturgie a správny prístup k nej zo strany veriaceho laika - nehudobníka - leží na srdce každému, kto sa do liturgie vie a chce vcítiť.</p>
<p>
Otec Martin sa narodil v roku 1983 v Bratislave. Po absolvovaní ZŠ začal študovať operný spev na Cirkevnom konzervatóriu sv. Cecílie a teoreticky sa začal venovať i výtvarnému umeniu. Počas tohto štúdia, ktoré ukončil absolutóriom v odbore – operný spev, ešte intenzívnejšie ako počas základnej školy pocítil povolanie ku kňazskému stavu. V roku 2003 nastúpil ako bohoslovec na Teologickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas tohto štúdia namaľoval niekoľko prvotín, ktoré zo začiatku používal výlučne ako darčeky pre svojich najbližších. Až neskôr, po prvých kladných kritikách vyššie spomenutých majstrov svojho remesla, sa na ich popud odvážil svoje diela vystaviť na verejnosť. V tomto období dostával i množstvo ponúk na hudobné vystúpenia. V druhej polovici štúdia v seminári absolvoval ročný pobyt v austrálskom Sydney. Po návrate z Austrálie vykročil k ukončeniu štúdia v seminári a v roku 2010 bol otcom arcibiskupom Stanislavom Zvolenským vysvätený za kňaza. Aj v reverende rozvíjal Bohom zverené talenty v speve, výtvarnom umení a športe.</p>
<p>
Dnes je otec Martin farským administrátorom farnosti Borský sv. Jur.</p>
<p>
Zdroj: <a href="https://www.mojeknazstvo.sk/o-mne/">https://www.mojeknazstvo.sk/o-mne/</a></p>Vladimír Heriban2023-11-24T12:39:28ZMikulášska zbierka pre ukrajinské detiPavol Schhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/mikulasska-zbierka-pre-ukrajinske-deti2023-11-20T13:53:40Z2023-11-20T13:45:31Z<p>
Naša farnosť spolu s Klubom otcov O dve osem a Bratislavskou arcidiecéznou charitou organizuje tento rok zbierku na mikulášske balíčky so sladkosťami. V utorok 19. decembra ich pracovníci Centra solidarity na Jasovskej odovzdajú ukrajinským (a ak ostane aj slovenským deťom z chudobných rodín) v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke. </p>
<p>
</p>
<p>
Balíčky majú hodnotu 5 EUR. Na ich kúpu môžete prispieť poslaním ľubovoľnej sumy na číslo účtu Klubu otcov SK5183300000002802100934, variabilný symbol 1912. Alebo oskenovať svojou bankovou aplikáciou tento QR kód. </p>
<p>
</p>
<p>
Ďakujeme za Vašu štedrosť!</p>Pavol Sch2023-11-20T13:45:31ZSväté svetielkaPavol Schhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/svate-svetielka2023-10-29T23:34:18Z2023-10-29T23:30:56Z<p>
Srdečne vás pozývame!</p>Pavol Sch2023-10-29T23:30:56ZŠťastie je môj osudVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/stastie-je-moj-osud2023-10-15T18:58:08Z2023-10-15T18:56:44Z<p>
Viac ako hodinový dynamický koncert bol nielen hudobným zážitkom. Každá z odohraných piesní bola uvedená praktickou životnou skúsenosťou, ktorá stála za vznikom textu či melódie predstavenej piesne. Nechýbali osobné svedectvá a zážitky tvorcov, ktoré boli impulzom pre kompozíciu melódie či napísanie invenčného textu. Vypočuli sme si napr. aj pieseň, ktorá spontánne vznikla na toalete vo Philadelphii v Spojených štátoch. Tieto informácie z pozadia vzniku jednotlivých piesní nám umožnili každú z nich vnímať v oveľa širších súvislostiach, ako by tomu bolo bez poznania okolností ich vzniku. A tak sme vnímali životné príbehy autorov a interpretov cez ich piesne, ktoré nás tak vnútorne hlboko zasiahli. Vítanou a vysoko ocenenou možnosťou bola pre účastníkov koncertu aj možnosť vybrať si po ukončení koncertu z ponuky kompaktných diskov a nosičov USB s repertoárom hosťujúcej hudobnej formácie. Rozchádzali sme sa v neskorších večerných hodinách po tom, ako sme si s členmi kapely aj živo a neformálne podiskutovali. Ďakujeme kapele Felice Band za krásny nedeľný večer!</p>Vladimír Heriban2023-10-15T18:56:44ZMons. František Trstenský biskupomVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/mons-frantisek-trstensky-biskupom2023-10-21T06:23:56Z2023-10-10T11:29:44Z<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Kňazský klobúk so strapcami hovorí o postavení v cirkevnej hierarchii. Zelený klobúk so šiestimi zelenými strapcami na každej strane prináleží biskupovi. </span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Červené rubíny na procesiovom kríži predstavujú päť Kristových rán. Rovnaké rany – stigmy mal svätý František Assiský, krstný patrón biskupa. Prijatím osobného kríža sa možno duchovne spojiť s Kristom, a tak sa mu podobať. Kríž sa nemá odmietnuť, ale prijať a niesť.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Modrý štít je symbol Božej dôstojnosti, Božieho kráľovstva, kam smerujeme, lebo tam je naša vlasť (Flp 3, 20), náš pravý domov.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Sieťovaná bordúra symbolizuje rybársku sieť. Kristus vyzval apoštola Petra, aby zatiahol na hlbinu a spustil sieť (Lk 5, 4). Keď ho nad bohatým rybolovom prenikla bázeň, Kristus ho povzbudil, aby sa nebál, lebo odteraz bude loviť ľudí pre nebeské kráľovstvo (Lk 5,10). Zlatá farba symbolizuje nesmiernu hodnotu tejto práce.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Hviezda symbolizuje podľa starobylej tradície Pannu Máriu, Matku Cirkvi a Krista. V deň jej narodenia 8. septembra 2023 bol nositeľ erbu vymenovaný Svätým Otcom Františkom za nástupcu apoštolov. Tvar hviezdy je preto odvodený z erbu spomenutého pápeža.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Ruža je starobylý atribút Kristovej krvi. Nenápadná poľná ruža má prenikavú a príjemnú vôňu. Evanjeliová zvesť o Kristovi podobne priťahuje hľadajúcich a stratených. Kristova krv na kríži zmyla naše hriechy a sprítomňuje sa pod spôsobom vína pri svätej omši.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Kniha symbolizuje Sväté písmo. Otvorená kniha znamená, že je rozčítaná a používaná. Obsahuje Božie slovo, ktoré je svetlom pre každého človeka.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Meč je atribút svätého Martina, patróna Spišskej diecézy. Vztýčenosť symbolizuje pripravenosť uskutočňovať Božie slovo v živote skutkami podobne, ako to urobil svätý Martin. Prekrytie knihy a meča symbolizuje úzke spojenie medzi Písmom a Tradíciou, medzi vierou a dobrými skutkami.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Horské štíty predstavujú Tatry. Okolo týchto veľhôr sa obvíja Spišská diecéza, sú jej geografickou dominantou. Príroda hovorí o svojom Stvoriteľovi, symbolicky ukazuje na vyššie a večné hodnoty.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span class="s1" style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">Biskupské motto „Abba, Pater“ čiže „Abba, Otče“ je citátom z biblie (Mk 14, 36; Rim 8,15; Gal 4, 6) a je vyjadrením dôverného synovského vzťahu k Bohu.</span></p>
<p class="p1" style="margin-bottom: 0px; font-stretch: normal; font-size: 18.6px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-kerning: auto; font-variant-alternates: normal; font-variant-ligatures: normal; font-variant-numeric: normal; font-variant-east-asian: normal; font-variant-position: normal; font-feature-settings: normal; font-optical-sizing: auto; font-variation-settings: normal; -webkit-text-size-adjust: auto;">
<span style="font-family: UICTFontTextStyleBody; font-size: 18.55px;">zdroj: www.tkkbs.sk </span></p>Vladimír Heriban2023-10-10T11:29:44ZBiskupská návšteva u nás v Rusovciach už 14. 10.Vladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/biskupska-navsteva-u-nas-v-rusovciach-uz-14-10-2023-10-10T11:31:59Z2023-10-08T17:37:24Z<p>
Cirkev sa vždy starala o duchovnú správu v ozbrojených silách (OS) a ozbrojených zboroch (OZ) v súlade s ich požiadavkami. Príslušníci a zamestnanci ozbrojených zložiek predstavujú osobitnú vrstvu a v dôsledku ich osobitných podmienok potrebujú špecifickú formu duchovnej služby. Vytvorili sa preto cirkevné štruktúry, na ktorých čelo boli ustanovení ordinári s cirkevnou právomocou. Úlohy duchovnej služby sa netýkajú len príslušníkov OS a OZ a ich osobitných okolností, ale aj štátu s ohľadom na všeobecné cítenie a porozumenie spoločnosti pre podstatu a úlohu ozbrojených zložiek v ľudskej spoločnosti. Cirkev na základe toho zriadila už 34 ordinariátov po celom svete.</p>
<p>
Duchovná služba má v ozbrojených zložkách svoje vážne, nezastupiteľné a dôležité miesto. Duchovní majú zákonom stanovené a chránené poslanie, úlohy, zabezpečenú nedotknuteľnosť osoby a nakladania s in formáciami osobného a diskrétneho charakteru (spovedné tajomstvo).</p>
<p>
Cirkev postoj k duchovnej službe prejavila ustanoveniami kánonického práva o vojenských duchovných správcoch a vydaním apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. Spirituali militum curae, ktorá kánonicky upravuje duchovnú službu formou personálnych diecéz (vojenských ordinariátov, ordinariátov OS a OZ a pod.) na čele s vojenskými biskupmi, biskupmi OS a OZ alebo poľnými ordinármi. Význam a dôsledky kánonickej úpravy duchovnej služby v konštitúcii spočívajú vo vzniku diecézy OS a OZ. Duchovná služba tak má oporu aj v cirkevnej legislatíve, čo umožňuje špecifickým spôsobom dôsledne plniť jej poslanie v prospech spoločného dobra.</p>
<p>
Podľa kánonického práva katolícki veriaci podliehajúci pod jurisdikciu, teda právomoc ordinára nie sú povinní ju využívať a môžu využívať aj právomoc ordinárov civilných diecéz. Právomoc ordinára neznamená povinnosť pre všetkých príslušníkov bez rozdielu vierovyznania, resp. bez vyznania, podriaďovať sa pôsobeniu ordinára a duchovných ordinariátu. Neznamená ani nijakú diskrimináciu osôb iných vierovyznaní, resp. bez vyznania, či nadradenosť Katolíckej cirkvi v tejto oblasti.</p>
<p>
Kňazi a diakoni môžu vykonávať duchovnú službu iba podľa príslušných liturgických a kánonických predpisov. Tým je zabezpečené, že ani jedna zo strán nebude môcť zneužiť svoje postavenie a pôsobenie tak, aby to odporovalo poslaniu duchovnej služby a duchovných. Uvedené nebráni ani ekumenickej spolupráci duchovných ordinariátu s duchovnými nekatolíckych cirkví, ani slúženiu ekumenických bohoslužieb aj pre príslušníkov nekatolíckych cirkví v zmysle ustanovení liturgických a kánonických predpisov.</p>
<p>
Zdroj: <a href="https://www.ordinariat.sk/o-ordinariate/" style="font-size: 10px;">https://www.ordinariat.sk/o-ordinariate/</a></p>Vladimír Heriban2023-10-08T17:37:24ZVýstava umeleckých ornátov otvorenáVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/vystava-umeleckych-ornatov-otvorena2023-09-09T15:25:39Z2023-09-03T13:32:49Z<p>
Expozícia pozostáva zo šiestich ornátov základných liturgických farieb, ktorých ústredným dielom je autorská kópia bieleho ornátu, ktorý mal na sebe pápež František v Šaštíne. Ďalšie exponáty predstavujú zelený, červený a fialový variant doplnené zlatým mariánskym a ružovým biskupským rúchom. Každý exponát je doplnený autorským textom Jany Zaujecovej odhaľujúcim príbeh, ktorý za ním stojí a popisuje myšlienkové pochody, ktoré autorka zhmotnila v danom prevedení.</p>
<p>
Vernisáž začala predstavením osobnosti prítomnej umelkyne a krátkym rozhovorom s ňou, ktorý charakterizoval jej osobnosť nielen ako výtvarníčky, ale aj jej dielo a v neposlednom rade ju predstavil aj ako hlboko veriaceho a skromného človeka. Potom nasledoval klavírny predel v podaní študenta Martina z triedy Mariety Puhovichovej na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Potom už dostala svoj priestor Jana Zaujecová, ktorá prítomným v prezentácii plnej názorných ilustrácií a faktov zo svojej tvorivej dielne predstavila svoju tvorbu v jej širších súvislostiach. Večer potom pokračoval otvorenou, neformálnou, veľmi živou a dynamickou diskusiou, ktorá prítomným ďalej rozšírila informácie o tvorbe Jany Zaujecovej, priblížila ňou používanú vysoko originálnu technológiu plstenia a tvorby ornátu ako celku, ale dala nazrieť aj do zákulisia slávnostnej svätej omše so Svätým Otcom Františkom v Šaštíne v septembri 2021. Táto diskusia sa z formálnej časti spontánne zmenila na neformálnu, v ktorej mali účastníci pri pohostení, ktoré pripravil sponzor večera, renomovaný šéfkuchár Vladimír Morochovič, klásť umelkyni mnohoraké otázky. Milé a mimoriadne príjemné stretnutie skončilo v neskorých večerných hodinách.</p>
<p>
<em>Jana Zaujecová, absolventka študijného odboru odev a textil na VŠVU v Bratislave a doktorandského štúdia na Katedre scénografie VŠMU v Bratislave, sa dlhodobo venuje tvorbe autorských liturgických rúch. Jej umelecké ornáty a dalmatiky našli svoje uplatnenie u predstaviteľov Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, na Sicílii, v Bolívii i v samotnom Vatikáne.</em></p>Vladimír Heriban2023-09-03T13:32:49ZPonuka dekanátu Bratislava-JuhVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/ponuka-dekanatu-bratislava-juh2023-08-06T16:48:58Z2023-08-06T16:34:35Z<p>
Záujemcovia sa môžu hlásiť na mailovej adrese <a href="mailto:biskupice@ba.ecclesia.sk">biskupice@ba.ecclesia.sk</a>. Podrobnejšie informácie sú na priloženom plagáte.</p>Vladimír Heriban2023-08-06T16:34:35ZStretnutie na Laura majeri – pozvánkaVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/stretnutie-na-laura-majeri-–-pozvanka2023-08-06T16:49:41Z2023-08-06T16:20:07Z<p>
Cieľom stretnutia je oživiť toto historické miesto, oboznámiť s ním a jeho históriou obyvateľov Rusoviec aj ostatných záujemcov, predstaviť úmysly farského úradu s jeho ďalším rozvojom a prispieť aj k vzájomnému ľudskému porozumeniu všetkých, ktorý majú o toto územie záujem aj starosť.</p>Vladimír Heriban2023-08-06T16:20:07ZOrganový festival - pozvánkaVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/organovy-festival-pozvanka2023-06-25T14:05:25Z2023-06-25T13:27:27Z<p>
Podrobný program akcie:</p>
<p>
14. júl 2023 (piatok) – Bratislava-Jarovce, rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša, 19:00 hod. - <span style="font-size: 1.02em;">Jaroslav Tůma (ČR) + Trio LOTZ (SK)</span></p>
<p>
15. júl 2023 (sobota) – Močenok, rímsko-katolícky kostol sv. Klimenta, 19:00 hod. - <span style="font-size: 1.02em;">Bálint Karosi (HU)</span></p>
<p>
21. júl 2023 (piatok) – Huncovce, evanjelický kostol a.v., 19:00 hod. - <span style="font-size: 1.02em;">Iveta Zaťková (SK)</span></p>
<p>
22. júl 2023 (sobota) – Kovarce, rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, 19:00 hod. - <span style="font-size: 1.02em;">Martin Gál (SK/DE)</span></p>
<p>
23. júl 2023 (nedeľa) – Bratislava-Čunovo, rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela, 19:00 hod. - <span style="font-size: 1.02em;">Tatiana Pernetová (CZ) + Daniel Pernet (CZ)</span></p>
<p>
<a href="https://festivalsho.sk/koncerty/">https://festivalsho.sk/koncerty/</a></p>Vladimír Heriban2023-06-25T13:27:27ZArchitektúra je príbehVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/architektura-je-pribeh2023-06-25T12:53:04Z2023-06-18T16:50:00Z<p>
V pútavej prednáške, ktorú si vypočulo temer zaplnené pastoračné centrum, sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí o koncepčnom, dizajnovom, materiálovom i technickom riešení popisovaných diel, o ktorých sa bežný človek laicky vnímajúci sakrálnu architektúru nemá možnosť dozvedieť. Mimoriadne však zaujali informácie pána Bogára o duchovnom pozadí jeho originálnej a odbornou i laickou obcou uznávanej tvorby, teda o myšlienkových pochodoch kreatívneho tvorcu a jeho tímu, o mnohých diskusiách a úvahách, ktoré napokon viedli k výslednému riešeniu. V plnom rozsahu sa ukázalo, že architektonická tvorba je kolektívnym tvorivým dielom mnohých ľudí v tíme – nielen architektov, ale aj šikovných umelcov a remeselníkov, ktorí musia často vo veľmi krátkych termínoch zhmotniť výkresy a idey autorov do hmatateľného výsledku a technicky i umelecky rozvinúť mnohé detaily diela, ktoré ho v konečnom dôsledku mimoriadne povýšia. Celý tento komplex kreatívnej tvorby od základnej myšlienky, cez bohaté priehrštie nápadov, technické výkresy až po <span style="font-size: 10.2px;">voľbu materiálov a </span><span style="font-size: 1.02em;">samotné riešenie hotového diela je dlhým, zložitým, mnohovrstvovým, multidisciplinárnym, ale mimoriadne zaujímavým príbehom, ktorý svojich autorov zjednocuje a cieľovej myšlienke a tak ich natrvalo poznamenáva a vnútorne obohacuje. Pre nás, laických poslucháčov, boli práve tieto príbehy diel na ich pozadí odhaleným zákulisím, ktoré nám ukázalo mnohé nepoznané rozmery sakrálnej architektúry a otvorilo oči tak, že sa na architektúru budeme teraz iste pozerať už iným okom.</span></p>
<p>
<em>Niečo o autorovi:</em></p>
<p>
<em>Architekt a urbanista Michal Bogár je absolventom Fakulty architektúry STU v Bratislave (1984). Pôsobí ako výskumný pracovník a pedagóg na SvF STU a zároveň je vedúcim vertikálneho ateliéru Alexy/Bogár na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Aktuálne sa venuje téme revitalizácie architektonického dedičstva 20. storočia. Témy, ktorými sa zaoberá vo svojej odbornej praxi, boli už viackrát prepojené s aktivitami Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku, francúzskych škôl architektúry a krajinárstva a takisto s činnosťou viacerých parížskych ateliérov urbanizmu a architektúry. V spolupráci s pedagógmi a študentmi zo školy architektúry ENSA Versailles rieši zároveň zadania z metropolitných a cezhraničných území. Vo svojich aktuálnych projektoch sa sústreďuje predovšetkým na revitalizáciu verejných priestorov a na prestavbu predmestských území v rôznych mierkach. Súčasťou jeho tvorivej metódy je architektonická kresba a fotografovanie, pričom sa dlhodobo koncentruje na témy mestského prostredia a architektúry liturgického priestoru.</em></p>
<p>
<em>Michal Bogár je spoluzakladateľom ateliéru Bogár Králik Urban (BKU), kde pôsobil v rokoch 1990-2017. Od roku 2018 má vlastný ateliér BOGÁR ARCHITEKTI, ktorý založil spoločne s architektkou Máriou Bogárovou. V priebehu viac ako 35 rokov praxe sa zúčastnil mnohých národných a medzinárodných súťaží. K najvýznamnejším patrí architektonická súťaž na Liturgický priestor pre pontifikálnu omšu pápeža Františka v Šaštíne (autori: Bogár, Bogárová, Ruhigová, Ruhig, 1. cena a realizácia 2021), medzinárodná urbanistická súťaž na Nové polyfunkčné centrum Miloslavov (spolu s ER ateliérom, 1. cena, 2019), Jorn Utzon Memorial v Sydney (2019), Artcampus VŠVU v Bratislave (2019), slovenská expozícia pre Bienále architektúry v Benátkach (2019) a ďalšie.</em></p>
<p>
<em>M. Bogár je spoluautorom viacerých kníh. Medzi inými napr. publikácie Moderná Bratislava 1918-1939 (Marenčin PT, 2013), Vojnová Bratislava 1939-1945 (Marenčin PT, 2019), alebo Bratislava Metropolis (SAS, 2014), ktorá vznikla zo spolupráce s parížskou kanceláriou Dominique Perrault Architecture.</em></p>Vladimír Heriban2023-06-18T16:50:00ZZaujímavá prednáška - pozvánka na 19. 5.Vladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/zaujimava-prednaska-pozvanka-na-19-5-2023-05-15T12:29:51Z2023-05-14T15:58:26Z<p>
<b style="font-family: Helvetica; font-size: 12px;">Doc. Mgr. Ladislav Tkáčik, PhD. (1973) je kapucín, filozof a pedagóg pôsobiaci na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa teórii a filozofii umenia, fenomenológii, filozofickej hermeneutike, filozofii kultúry, stredovekej a renesančnej filozofii a teológii. Žije v kláštore kapucínov v Pezinku, kde prevádzkuje </b><b style="font-family: Helvetica; font-size: 12px;">kapucínsku grafickú dielňu </b><b style="font-family: Helvetica; font-size: 12px;">Varštak a kapucínske knižné vydavateľstvo Minor.</b></p>Vladimír Heriban2023-05-14T15:58:26ZMimoriadne vydarená Noc kostolov 2023 v RusovciachVladimír Heribanhttps://www.farnostrusovce.sk/novinky/-/blogs/mimoriadne-vydarena-noc-kostolov-2023-v-rusovciach2023-06-08T18:52:35Z2023-04-28T09:58:58Z<p>
Podarilo sa nám pripraviť bohatý program: po tradičnom 10 minútovom zvonení kostolných zvonov sme o 18:00 hod. otvorili priestory kostola, jeho veže, chórusu, sakristie i krypty rodu Zichyovcov. Na všetkých miestach boli farníci pripravení poskytnúť záujemcom informácie a k dispozícii bola aj špecializovaná brožúra o kostole a farnosti. V rovnakom čase sprístupnili priestory svojho kostola aj bratia evanjelici, ktorí záujemcom pripravili vynikajúci koncert filmovej a klasickej hudby v podaní klaviristu Tomáša Rojčeka a trubkára Karola Siposa.</p>
<p>
Súbežne s prehliadkou kostolov mali deti vo farskej záhrade pripravený bohatý program hier, vedomostných súťaží, vrátane prehliadky kostola a sakristie. Súčasťou programu bol aj koncert detských hudobných talentov v kostolíku sv. Víta.</p>
<p>
Záujemcovia o históriu mestskej časti absolvovali prechádzku po rusovských historických pamiatkach s pútavým výkladom kvalifikovaného lektora. Zlatým klincom programu v rímskokatolíckom kostole sv. Márie Magdalény bol koncert Mucha kvartetu a speváckeho zboru Magnificat, ktorý si vypočul preplnený kostol hostí. Tí po troch prídavkoch odmenili účinkujúcich standing ovation.</p>
<p>
Neobyčajne úspešný večer bol ukončený večernou svätou omšou pri sviečkach. Hlavným celebrantom bol Mons. Róbert Bezák, ktorý tradíciu Noci kostolov na Slovensko priniesol. Od zotmenia až do ukončenia večera (približne o 23:30 hod.) dotváralo atmosféru večera štýlové, meniace sa osvetlenie exteriéru kostola. Farbené svetlá prilákali mnoho okoloidúcich, ktorí o Noci kostolov ani nevedeli. Rozhovory s týmito ľuďmi ukázali, že aj neveriaci sa zaujímajú nielen o architektúru kostolov a interiérové umelecké artefakty, ale aj o život farských spoločenstiev a myslenie samotných veriacich. Boli to obohacujúce stretnutia, ktoré utužili dobré vzťahy v našej komunite. Celý večer sme vyhodnotili ako mimoriadne vydarený, najlepší zo všetkých doterajších ročníkov Noci kostolov.</p>
<p>
O akcii <a href="https://youtu.be/S9AnwfVVEQk">priniesla obrazovú a textovú informáciu </a>vo večernom hlavnom spravodajskom bloku 5. júna aj TV LUX.</p>
<p>
</p>Vladimír Heriban2023-04-28T09:58:58Z