Novinky

« Späť

Lámal ho a dával...

Lámal ho a dával...

Ako už po niekoľko minulých rokov, tak aj v tomto sme si v nedeľu, ktorá nasleduje po sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, osobitnou formou pripomenuli symboliku chleba ako Kristovho tela. Po posvätení chlebov, ktoré bolo včlenené do svätej omše, sme sa všetci stretli pred kostolom, kde sme si lámali a dávali chlieb a spolu s ním si odovzdávali svoju spolupatričnosť, radosť zo vzájomného spoločenstva i svoje radosti v početných diskusiách a rozhovoroch. Krásne, i keď trochu veterné počasie, bolo dobrým základom pre to, aby sme v tomto príjemnom otvorenom spoločenstve zostali až do poludňajších hodín.

Ján Pavol II. napísal o Eucharistii encykliku Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie), v ktorej hovorí: „Farnosť je spoločenstvom pokrstených, ktorí vyjadrujú a potvrdzujú svoju identitu predovšetkým slávením eucharistickej obety.“ My sa snažíme aj túto myšlienku rozvíjať okrem iného tak, že sa v nedeľu nasledujúcu po sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (ľudovo Božie telo) zhromažďujeme pri bochníkoch požehnaného chleba a zdieľame sa navzájom ako spoločenstvo jednoty s Kristom. Pri stoloch pripravených pred kostolom sme v tieni stromov lámali bochníky voňavého chlebíka a spolu so soľou, vodou pre deti či čašou vína pre dospelých ich ponúkali všetkým, ktorí odchádzali z kostola. Spolu s úsmevom a prianím požehnaného dňa. Nebolo takého, kto by neprijal ponuku a neponúkol sa. No a to už bol iba krok k tomu, aby sa rozprúdil príjemný rozhovor. Nejeden farník sa tu osobne zoznámil s niekým, koho síce stretával v kostole či inde, ale nevedel presne, kto to je. Ako jednotiaci prvok tohto spoločenstva pôsobil náš pán farár, ktorý nevynechal jediné spoločenstvo a s každým prehodil pár pekných slov. Iba pokročilý poludňajší čas nás prinútil ukončiť toto krásne stretnutie a rozísť sa k rodinným nedeľným obedovým stolom.