Novinky

« Späť

5. týždeň v Cezročnom období

5. týždeň v Cezročnom období

Liturgický kalendár týždňa: nedeľa, 4. februára - Piata nedeľa v cezročnom období (z); pondelok, 5. februára - sv. Agáty, panny a mučenice, spomienka (č); utorok, 6. februára - sv. Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov, spomienka (č); štvrtok, 8. februára - sv. Hieronyma Emiliániho, ľubovoľná spomienka (b); alebo; sv. Jozefíny Bakhity, panny, ľubovoľná spomienka (b); sobota, 10. februára - sv. Školastiky, panny, spomienka (b).

Úmysel apoštolátu modlitby Svätého Otca na február - za tých, ktorí majú politickú, ekonomickú alebo duchovnú moc, aby sa nedali ovládať korupciou.

Úmysel slovenských biskupov - nech sa naša mládež úprimne nadchne pre duchovné hodnoty.
Apoštolát modlitby je celosvetové modlitbové podujatie, ktoré Svätý Otec zveril jezuitom. Má pomáhať kresťanom v modlitbe, aby ju úzko prepojili s osobným životom a s poslaním všeobecnej Cirkvi. Robia tak formou obetovania každodenných radostí i starostí na úmysly vybrané pápežom. Pripomínajú nám to modlitbové úmysly, ktoré Svätý Otec každý rok vyhlasuje. Patrónkou členov Apoštolátu modlitby je okrem svätého Františka Xaverského aj sv. Terézia z Lisieux. Apoštolát modlitby prešiel v posledných rokoch obnovou a nesie aj označenie Svetová sieť modlitby Svätého Otca.
 

Čítania Piatej nedele v Cezročnom období začínajú úryvkom z Knihy Jób (Jób 7, 1-4. 6-7), ktorá sa ako celok usiluje riešiť záhadnú otázku, prečo trpí spravodlivý človek a ako sa má voči dobrému a svätému Bohu správať človek postihnutý telesným alebo duševným utrpením, chorobou či nešťastím. Hľadá teda odpoveď na otázku o zmysle utrpenia človeka. V nedeľnom úryvku Jób uvažuje nad životom človeka ako jeho bojom na zemi a konštatuje, že jeho údelom sú mesiace sklamania a noci plné strasti. Odpoveď naznačuje aj responzóriový žalm nedele: „chváľme Pána, on uzdravuje skľúčených srdcom“. Zaoberal som sa aj niekedy úvahami nad tým, aké je poslanie a zmysel utrpenia veriaceho človeka na jeho pozemskej púti? Neprepadol som v tejto súvislosti beznádeji a zúfalstvu ale hľadal som kresťansky správne odpovede na tieto otázky? Ak nie, čo urobím v najbližšej dobe pre to, aby som sa s touto otázkou vyrovnal?

Druhé čítanie z Prvého listu Korinťanom (1 Kor 9, 16-19. 22-23) predstavuje Pavla, kedysi horlivého farizeja, ako rovnako nadšeného hlásateľa evanjelia, ktorý je schopný a ochotný urobiť všetko pre to, aby prostredie, v ktorom hlása evanjelium, jeho slová pochopilo a prijalo. Plním si aj ja úlohy mne vyplývajúce z mojej úlohy všeobecného kňazstva? Prispôsobujem svoje výrazové prostriedky prostrediu, v ktorom sa nachádzam, aby som bol pochopený a akceptovaný? A opačne: snažím sa aj ja, keď počúvam Božie slovo, chápať ho v jeho hĺbke a komplexnosti?.

Evanjelium podľa Marka (Mk 1, 29-39) opäť priamo nadväzuje na evanjelium minulej nedele a sleduje Ježiša po tom, ako vyšiel z kafarnaumskej synagógy a v Šimonovom a Ondrejovom dome urobil ďalší zázrak – uzdravil Šimonovu svokru. A potom mnohých ďalších, ktorých tam priviedli. A potom chodil po celej Galiley, kázal a vyháňal z ľudí zlých duchov. Predstav si, že by dnes do tvojho domu prišiel Ježiš. O čo by si ho žiadal, z čoho by si chcel uzdraviť seba a svojich blízkych? Veríš, že aj dnes Ježiš môže uzdravovať? Bez toho, aby fyzicky prišiel?

V pondelkovom evanjeliu (Mk 6, 53-56) sa Ježiš preplaví na druhý breh Genezaretského jazera, aby za ním prichádzali mnohí, ktorí verili v Jeho moc a silu, aby sa aspoň dotkli jeho šiat a tak ozdraveli. Otvárali sa tak Ježišovi j v zmysle dnešného responzóriového žalmu: „Pane, zaujmi svoje miesto, ty a tvoja vznešená archa“. Títo Ježišovi súčasníci museli prekonať veľa, kým sa k Nemu dostali. Aj Ty sa k nemu môžeš približovať; ako často chceš. Iba sa nebudeš dotýkať Jeho šiat, ale Jeho slova. Prichádzaš aj ty dnes za Ježišom vždy, keď môžeš?. A nemusí to byť vždy iba do kostola či mnoho kilometrov tak, ako v Ježišových časoch. Stretávať sa s Ním dnes môžeš aj v modlitbe, hoc aj strelnej, či dobrých skutkoch alebo Svätom Písme. Pamätáš na to?

Evanjelium z utorka (Mk 7, 1-13) nám pripomína situáciu, kedy Ježiša obklopili farizeji a zákonníci a nástojili na tvrdom dodržiavaní zákazov a príkazov, ktoré sa ako tradícia nakopili do toho času, pričom trvali viac na slovách ako ich obsahu. „Rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje“. Ale Ježiš bol zameraný na dve základné prikázania: milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého. Nikto z nás nie je dokonalý a Boh nás miluje aj s našimi chybami. Veď každý z nás má akiste problém aspoň s jedným prikázaním. Odolávať pokušeniam sa musíme učiť od Boha samého. Pamätaj najmä dnes na tieto skutočnosti! Povedz Bohu, kedykoľvek budeš môcť, dnešný evanjeliový verš: „Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a milostivo mi daj svoj zákon.“

Evanjelium v stredu (Mk 7, 14-23) pokračuje tam, kde skončilo včera. Je o tom, že človeka nepoškvrňuje nič, čo do neho vchádza zvonku, ale to, čo vychádza z neho. Zdanlivo nepochopiteľné, akoby s obrátenou logikou. Ak sa však hlbšie nad týmito slovami zamyslíš, prídeš k tomu, že je to veľká pravda. Veď hriech začína v tvojom vnútri, zo zlej myšlienky, klamstva, krádeže či zlomyseľnosti. Niekedy je to j tým, že sa svojimi slovami a skutkami snažím prispôsobiť prostrediu, v ktorom som, aby som doň „zapadol“, nevyčnieval, bol taký „dobrý“ ako tí okolo mňa. Iste si aj ty vieš spomenúť na takú chvíľu či situáciu zo svojho života, však? Cítiš v nej dnešné slová Evanjelia? Si pripravený zamyslieť sa a využiť slová dnešného Evanjelia na to, aby si niečo v sebe zmenil k lepšiemu? A potom lepšie plnil svoju úlohu byť svetlom svetla a soľou zeme? Celkom konkrétne a prakticky?

Vo štvrtok nadviažeme na evanjelium predošlého dňa (Mk 7, 24-30) vo chvíli, kedy za Ježišom prišla Grékyňa, ktorej dcéra bola posadnutá zlým duchom a prosila Ho, aby z nej to zlo vyhnal. A keď Pán dával prednosť deťom, ktoré sa najprv majú najesť, presvedčila Ho silným argumentom: „...aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“ Matka prejavuje veľkú vieru v Ježiša i lásku k svojmu dieťaťu. Z histórie poznáme mnoho rodičov, ktorí tak milovali svoje deti, že sa dokázali za ne vytrvalo modliť a napokon si od Pána pre ne vyprosili mnohé milosti. Aj ty si iste pamätáš svojich rodičov a modlitby, ktoré za teba obetovali. Buď si istý, že takto za teba prosí aj tvoj anjel strážny či patrón. Poďakuj dnes Bohu za toto tvoje duchovné spoločenstvo, veď to, aký si dnes, je aj ich zásluha.

Piatkové evanjelium je opäť z Marka (Mk 7, 31-37) a pokračuje tam, kde sme zastali včera. Séria uzdravovaní pokračuje pri Galilejskom mori uzdravením hluchonemého. Uzdravujúcim dotykom. Aj dnes a chce takto dotýkať ľudí. Ale keďže tu už nie je prítomný v ľudskom tele, chce sa ľudí liečivo dotýkať aj cez nás. Viem sa preto aj ja dotýkať iných, napr. svojich blízkych uzdravujúcimi dotykmi? Pamätám na to, akou posilou či povzbudením môže byť podanie ruky, milý a priateľský pohľad, pohladenie či objatie? Nedržím si zbytočne od ľudí aj fyzický odstup? Dávam aj cez gestá a dotyky svojim blízkym a známym najavo svoj vzťah k nim? Daj si predsavzatie, že sa dnes budeš ľudí vo svojom okolí dotýkať úsmevom, podaním ruky či iným vhodným gestom tak, aby cítili, že ich máš rád a stojíš o ich prítomnosť vo svojej v blízkosti?

Sobotné evanjeliové čítanie (Mk 8, 1-10) uvádza preň charakteristický alelujový verš: „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Ježiš dnes nasýti veľký zástup hladných ľudí iba niekoľkými chlebmi a rybami. Títo ľudia boli nasýtení Ježišovými slovami, ale aj telo si žiadalo svoje. A Ježiš preukázal, že pamätá aj na rovnováhu duševného a telesného. Dnešný človek to však často zanedbáva, vraví, že má málo času alebo ho nemá vôbec. Napr.: pomodlil si sa ráno? Nie, ponáhľal som sa do práce! Bol si v nedeľu v kostole? Nie, nemal som čas. Keď si išiel popred kostol, zastavil si sa na krátku modlitbu, poďakovanie? Nie, ponáhľal som sa za dôležitými povinnosťami. A podobne. Možno ťa tieto riadky prinútili obzrieť sa za svojim dnešným/včerajším konaním. Pamätáš vo svojom živote na rovnováhu duševného a telesného? Má v tvojom živote Ježiš adekvátne miesto? Držíš sa s ním aj cez deň v spojení? A ak sa s ním ráno stretneš v kostole, v Eucharistii, snažíš sa cez deň žiť tak, aby si bol stále hoden Jeho prítomnosti v tebe zrána?

Texty Piatej cezročnej nedele nám hneď v prvom čítaní nastoľujú otázku, ktorú si zrejme položil už každý z nás: prečo je život niekedy plný problémov, ťažkostí a nepríjemností, prečo sa niekedy dejú veci, ktoré sú zdanlivo v rozpore s láskou Boha k nám? Pri týchto úvahách však prakticky vždy vychádzame z nášho pohľadu: my to chceme takto, my si myslíme, že toto je pre nás dobré, my sme sa pomodlili a prosili, tak čakáme, že bude podľa nášho. Pán však nás a náš život vidí inak: myslí nielen na naše pozemské dobro, ale snaží sa náš život smerovať tak, aby sme z neho získavali významné benefity aj cez ťažkosti a problémy. Veď nie nadarmo sa hovorí: „Boh dopustí, ale neopustí“. Alebo: „ak Boh dá kríž, dá aj silu na to, aby sme ho niesli“. Aj študent, ktorý sa chce stať profesionálnym odborníkom, musí najskôr prejsť ťažkým obdobím štúdia a skúšok, kým bude môcť zaujať pozíciu špecialistu‘, byť uznávaným a robiť významné veci. Je zrejmé, že len to, čo si človek zaslúži svojím úsilím a prekonaním ťažkostí, má svoju hodnotu. Je to aj ako s peniazmi: každý ich míňa tak, ako sa k nim dostal – niekto sa k peniazom dostáva ľahko, a tak ich aj míňa, iný zase musí vyvinúť veľa úsilia a sily, ale potom si veľmi dobre rozmyslí, na čo a koľko peňazí vynaloží.

Pavlove úsilie byť horlivým evanjelizátorom išlo až tak ďaleko, že hľadal pre každé prostredie tie podľa neho najlepšie výrazové prostriedky tak, aby každé jeho slovo bolo čo najlepšie pochopené, aby padlo na úrodnú pôdu a mohlo sa rozvíjať. Aj bez neho. V tom nám má a môže byť príkladom. Buďme preto aj my podľa jeho vzoru pre ľudí z nášho okolia tým, ktorí nie sú pre nich prekážkou na ceste k Božiemu slovu, ale sú mostom, po ktorom bezpečne a jasným smerom prejdú do svojho cieľa. Hoc nám aj za to nie vždy poďakujú. Veď tu nie sme dôležití my, ale tí, ktorých chceme a máme evanjelizovať.

Evanjelium je opäť o uzdravení. Text nás zdanlivo vedie iba k uzdraveniu fyzickému, veď Ježiš vyliečil Petrovu svokru a ona ich mohla hneď začať obsluhovať. Tento text má však aj inú rovinu: ak Petrova svokra bývala v jeho dome, znamená to, že nemala svoju rodinu, a teda bola v tých časoch považovaná za takú, od ktorej sa Boh odvrátil, za menejcennú ženu. Ježiš ju teda nielen vyliečil z fyzického trápenia, ale aj uzdravil z psychického trápenia. Vrátil jej nielen fyzické zdravie, ale aj spoločenské postavenie, ktoré jej dalo psychickú vyrovnanosť a duševný pokoj. To vtedy bolo a aj dnes je nesmierne dôležité. Veď koľko máme aj my dnes okolo seba ľudí, ktorí sú aj fyzicky zdraví, ale vnútorne rozorvaní, nespokojní či priam nešťastní! Veď aj tí, ktorých Ježiš uzdravil, neskôr pomreli. Ale umožnil im žiť kvalitný, duševne vyrovnaný život. Ježiš teda vracal fyzické aj duševné zdravie.

Čo je teda najdôležitejšie z dnešného evanjelia? Fakt, že tí, ktorí sú hlboko ponorení vo viere, sú často – hoc aj fyzicky nie úplne zdraví alebo chorí – spokojnejší, šťastnejší a vyrovnanejší. Najdôležitejším pre človeka na jeho pozemskej púti je teda jeho viera, naviazanosť na Boha, teda Ježišovo slovo, Evanjelium, Biblia. Snažme sa teda neustále Písmo študovať, rozumieť mu, aplikovať ho na svoj súčasný život, žiť vo viere a láske. Ako hodnotíš ty, brat/sestra, svoju vieru sám pred sebou? Je pre teba kostrou a oporou života? Môžeš počítať s tým, že keď niekedy prídu ťažkosti, bude ti oporou a základom sily pre ich prekonanie? Má teda viera to správne miesto v tvojom živote?