Novinky

« Späť

Slovo o viere bolo tentokrát (prakticky) pre každého z nás

Slovo o viere bolo tentokrát (prakticky) pre každého z nás

Ťažko chorí a starí ľudia, ktorých koniec pozemskej púte sa blíži, sa stali súčasťou nášho života. Bývajú v našich rodinách, ale aj u našich blízkych či známych. Skôr či neskôr si každý z nás položí otázku, ako sa má kresťan správne postaviť k takejto situácii. Druhý diel nášho vzdelávacieho cyklu Slovo o viere nám strhujúcim spôsobom vyplnil katolícky kňaz, rusovský rodák a dlhoročný nemocničný kaplán Mgr. Gerhard Glazer-Opitz, ktorý nám v piatok, 21. októbra od 18:45 hod. v našom Pastoračnom centre sv. Márie Magdalény porozprával o tom, ako má kresťan sprevádzať počas posledných pozemských dní svojho blízkeho.

Moderný spôsob života, ktorý nepatrí k najzdravším, celkom prirodzene, a to celosvetovo, nielen u nás, prináša so sebou aj civilizačné a iné ťažké, niekedy aj nevyliečiteľné ochorenie. To sa však vďaka moderným liečebným postupom a technológiám darí zvládať tak, že dĺžka prežívania aj kvalita života takto chorého býva lepšia ako v minulosti. Pokroky v medicíne súčasne spôsobujú, že ľudia sa častejšie dožívajú aj vysokého veku. Z toho všetkého prirodzene plynie, že realita života prináša do nášho prostredia ťažko chorých a starých ľudí, ktorí sa, chtiac či nechtiac, potrebujú prichystať na stretnutie s Pánom.

Mgr. Gerhard Glazer-Opitz, v súčasnosti správca farnosti Šahy, bol viac rokov nemocničným kaplánom a duchovné sprevádzanie ťažko chorých a zomierajúcich bolo jeho každodenným chlebíkom. Preto sa vo svojej prenáške opieral o bohaté skúsenosti s rôznymi typmi ľudí či už na strane chorých, alebo tých sprevádzajúcich. Priblížil nám psychiku a spôsob myslenia ťažko chorého človeka i to, ako sa rôznosť pováh prejavuje v jeho nárokoch na komunikáciu. Ukázal nám, ako sa k takémuto človeku priblížiť, upozornil na to, ako je dobré zvládať komunikáciu tak, aby sme chorému blízkemu čo najviac uľahčili jeho ťažké chvíle. Prebral s nami náhľad Cirkvi na sprevádzanie človeka v jeho posledných chvíľach života a pomohol nám zbaviť sa obáv z nepoznaného. V bohatej diskusii sme potom otca Gerharda zasypali množstvom najmä praktických otázok, z ktorých bolo zrejmé, že každý z nás sa s podobnou situáciou už stretol alebo vie, že ho v blízkej dobe môže stretnúť. Vyjasnili sme si mnoho našich doteraz nevyslovených otázok a snáď sme stratili zábrany pre podobné situácie a našli odvahu, ako k nim správne a pre chorého človeka osožne pristupovať.

Dá sa povedať, že tento večer bol užitočný každému: ako ukázala diskusia, všetci si uvedomujú, že nikto nemá záruku, že skôr či neskôr nebude takéto vedomosti potrebovať vo svojej rodine a naopak - každý z nás má záruku, že raz prídu aj jeho posledné dni. Pamätajme na slová sv. Jána Pavla II.: "nebojte sa", ale súčasne buďme pripravení. Aspoň tak, ako to každý z nás dokáže. Lebo takéto situácie sú vždy nové a nie jednoduché.